Veľký Sokol
Po náročnom prvom dni potuliek v Slovenskom raji už niektorí z nás neboli odhodlaní na ďalšiu turistiku. Aj napriek nádhernému počasiu. Uprednostnili historicko-kultúrne spoznávanie regiónu (Levoča, Markušovce, Spišský hrad). My ostatní sme sa však vybrali opäť objavovať krásy Slovenského raja, a to do vzdialenejšej rokliny Veľký Sokol, ktorá je vraj najmohutnejšou v raji. Išli sme si to teda overiť.
Ráno sme sa autami dopravili k ústiu rokliny, aby na nás únava nedoľahla ešte pred vstupom do nej. A zistili sme, že Veľký Sokol je ozaj mohutný. Má úplne iný charakter ako Sokolia dolina, ktorú sme zdolali predchádzajúci deň. Vo Veľkom Sokole prevládali najmä drevené rebríky, občas aj dosť prehnité. Vyžadoval sa väčší zmysel pre rovnováhu, keďže ani brvien „kladinového“ typu nebolo málo. Samozrejme, nezabudnuteľným je zradný „EMIL“, ktorý sa vo vode trocha kýval. Hoci sme našu túru absolvovali v období pomerne veľkého sucha, aj tak sa nám podarilo zmáčať. Za víťazku jednoznačne pasujem Janku, ktorá to dokázala dokonca niekoľkokrát.
Po prejdení Veľkého Sokola v šťastí a zdraví sme si pekne posadali, pokrájali salámu, klobásu i cibuľku a pustili sa do toho. Potom sme (pre niektorých závratným) tempom pokračovali Glackou cestou smerom k bývalej horárni a po červenej zbehli sympatickým lesíkom dolu do ústia rokliny, kde ostali naše autá. Tých však bolo menej ako ráno, a tak sa niektorí jedinci plní energie (alebo skôr odhodlania) rozhodli prísť na chatu po vlastných. Myslím, že to nakoniec vôbec neľutovali, ale to je už ich príbeh (viď článok Hydrotour v Slovenskom raji).
