Suchá Belá
Náš nedeľný výlet v Slovenskom raji sme začali v Podlesku (542m) a vybrali sme sa do rokliny Suchá Belá (Suchá Belá, vrch – 959m). Nazbieralo sa nás dosť veľa – 27 turistov aj neturistov. Túto roklinu sme si vybrali aj z časových dôvodov – je to jedna z tých kratších, a vraj menej náročných – podľa Aničky ňou chodia všetci “paštikári”. Krása prírody v Suchej Belej však bola jedna z tých naj, ktoré sme v Raji počas týchto pár dní mohli vidieť.
V pamäti mi najviac zostali Misové vodpoády – sústava vodopádov, z ktorých každý pod sebou vyhĺbil malé jazierko. Postupne sa nám odkrývali pred očami, ako sme vystupovali po rebríkoch, ktoré pre niektorých nakoniec neboli až také paštikárske.
Počasie bolo posledné dni veľmi pekné a bez dažďov, čo nám uľahčilo prechod roklinou – voda bola nízka. Malé množstvo vody bolo viditeľné aj na vodopádoch, no ich krásu sme si aj tak vychutnali.
Keď sme vyšli na záver rokliny, doplnili sme energiu a pokračovali sme viac-menej po rovine na Kláštorisko. Niektorí poobdivovali ruiny kartuziánského kláštora, iní penu na okraji pohára. Ja som zatiaľ spravil prieskum cien za požičanie dopravných prostriedkov. Bicykle vyhrali nad kolobežkami, Miňo vybavil zľavu, podpísal som, že sa vieme bicyklovať, a už o chvíľu bolo 8 cyklistov pripravených na zjazd na prerobených single-speed bicykloch. Už po pár metroch sme zhodnotili, že bicykle bola dobrá voľba; niekoľko stúpaní a štrkovo-kamenný povrch cesty by nám dal na kolobežkách zabrať. Zjazd sme si patrične vychutnali, bicykle odovzdali a už pešo sme prešli posledný úsek. Došli sme takmer súčasne s druhou skupinou, ktorá šla z Kláštoriska pešo kratšou trasou. Guláš z diviaka zavŕšil výletnú časť nášho posledného dňa v Slovenskom raji.
