Sedlo pod Čiernym kameňom
Ťažké ráno, keď sa mi naozaj nič nechcelo. Akosi som dúfala, že oM zvolí nejakú kratšiu verziu. Dokonca ma cestou nabádal, aby som ja rozhodla o trase. No v tomto stave som sa ani nevedela rozhodnúť, čo by som si dala na raňajky. A teda rozhodol on (myslím, že váhu prikladal miestu podľa možnosti výskytu hríbov). Auto sme zaparkovali v Strednej Revúcej a pobrali sa nahor po červenej, hľadajúc nejaké tie bedle, sa nám na pár chvíľ otvoril výhľad na Čierny kameň. Napriek nízkej úrovne energie, mi cesta ubehla prekvapivo rýchlo. Ani neviem ako a už sme boli v Sedle pod Čiernym Kameňom. Obiehajúc okolo Čierneho kameňa (iné trasy sme kvôli počasiu zavrhli) sme skontrolovali pramienky. Po bedliach nikde ani chýru, ani slychu. Nadol sme zbehli popri salaši Koniarka. V diaľkach videli vysokú zver, počuli ručať jeleňa. Z červenej sme odbočili na zvážnicu a na záver sme prekoročili Turecký potok. Kúsok po asfalte a boli sme späť pri aute. Dolu vládlo príjemné slnečné počasie. Padlo mi to všetko veľmi dobre.
