Baníkov
Na júlový výlet na Zverovku a parkovisko v Spálenej som sa uz dlho tešil. Predpoveď počasia bola síce prelietavá, no už som tak potreboval niekam vyraziť sám, že mi to bolo totálne jedno. Kým som sa vymotal z Banskej Bystrice bol obed, avšak už okolo tretej som štartoval z Rázcestia nad Hutami na Sivý vrch. Bolo hmlisto, ľudia, ktorých som stretol sa sťažovali na blato, ale mne sa to páčilo 🙂 Výstup bol pokojný, na vrchole sme boli spočiatku dvaja, no nakoniec som ostal sám. Prechádzajúca oblačnosť dodávala horám akúsi impozantnosť, čo samozrejme umocňovalo skalné mestečko na tejto strane výstupu.
Transportér som zaparkoval na parkovisku v Spálenej, posedel pri vínku a knihe a prichystal sa na ďalší trail. Vyrážal som skoro, kým bol ešte ranný chlad a ľudí málo. Raňajky som si dal až v Baníkovskom sedle. Potom klasika hrebeňom cez Baníkov do Smutného sedla. Prvých ľudí som začal stretávať až keď som prechádzal cez Tri kopy. Zostup na Tatliačku a k Transportéru na parkovisko Spálenej.
Už v noci podľa predpovede začalo pršať, čo mi vôbec neprekážalo. Plánoval som navštíviť Eriku, spolužiačku zo strednej školy, ktorú som naozaj dlhé roky nevidel. Stretnutie bolo ako prekvapivé, tak aj srdečné. Potom som išiel ešte z relaxovať do Oravíc a vrátil sa na parkovisko v Spálenej. Posledný deň som síce “balil kufre”, no nie doslovne. Zaparkoval som vo Veľkom Borovom a dal si ešte rozlúčkový trail Kvačianskou a Prosieckou dolinou.
Musím konštatovať spokojnosť a vďačnosť. Bolo to naozaj oddychové a pekné.
Profil trasy: Baníkov – Hrubá kopa
Profil trasy: Kvačianskou a Prosieckou dolinou
