Z Krížskeho sedla
Bolo to v nedeľu. Ostávala som na víkend v Bystrici a mala som veľkú chuť nesedieť na takmer prázdnom intráku, ale ísť sa niekam prejsť. Ráno sme mali v UPC sv. omšu, potom sme tradične dlho raňajkovali a vyrážali sme asi až okolo pol deviatej. Okrem mňa a Vlasťa, išli ešte Bajka s Greenom a samozrejme otec Martin. Ja s Vlasťom sme sa potrebovali vrátiť do BB večer, preto sme sa rozdelili na dva tímy. Otec Martin s Greenom išli do Hiadla a odtiaľ hore na Prašivú a tadiaľ hrebeňom na Chopok. Podľa ich slov celkom pekná prechádzka, ktorú zvládli za osem hodín. Ja, Bajka a Vlasťo sme išli zo Srdiečka a za prvým hotelom, tesne pod kosodrevinou sme zabočili na chodníček, ktorý nám odporúčal otec Martin a ktorý bol naozaj skvelý. Mierne stúpanie a celou cestou krásne výhľady. Príjemné počasie nám dotváralo atmosféru. Cestou sme s Bajkou prebrali všetky ženské témy, ktoré sa poväčšine točili okolo našich vzťahov – minulých, prítomných i budúcich. Vlasťo sa veľmi nezapájal, ale našťastie naše reči ani nekomentoval. Vyšli sme na hrebeň a odtiaľ nám cesta na Chopok trvala už len chvíľočku. Keďže ja i Vlasťo sme potrebovali stihnúť autobus z Trangošky o pol štvrtej, na Kamennej chate sme sa dlho nezdržali. Nechali sme tam Bajku s knihou, ktorá čakala na Greena a o. Martina. A my sme zbehli dolu. Chlapci prišli na Chopok až okolo pol šiestej. Bol to veľmi pekný výlet a keď porovnám túto cestu na Chopok zo stúpaním, keď idete naň priamo, nedá sa pomenovať inak ako prechádzka. Som veľmi rada, že som bola. Vidieť v prírode zrkadlenie jej Tvorcu a odchod z hluku do ticha hôr je pre mňa vždy najužitočnejšie a najkrajšie strávená nedeľa.
