Leto sa blíži a alpské výstupy s ním. Preto sme sa s Greenom rozhodli kondičku naháňať. Naplánovali sme si rýchly prechod z konca Hiadeľskej doliny (pamätník SNP) na Chopok. Čo je zhruba 32 km so stúpaním okolo 2000 m.
Barborka, ako ochotná duša sa odhodlala robiť šoférku. Odviezla nás na štart, a potom pokračovala s Luckou a Vlasťom na Srdiečko, kde plánovali turistiku cez Krížske sedlo na Chopok.
Rezko sme vykročili do Hiadeľského sedla, a potom na Prašivú. Cestou sme stretli skupinku turistov. Druhú neskôr na Veľkej Chochuli. Tam sme sa už pokúšali o akýsi beh hrebeňom, a tak sme pri druhej skupinke vyzerali dosť „frajersky“ :). Pokračovali sme v pohode. Trasu asi netreba veľmo opisovať, keďže je známa. Sem tam sme pobehli, sem tam sme rýchlo kráčali, no a približne po troch hodinách v stúpaní na Latiborskú hoľu sme už iba kráčali. V sedle Latiborskej hole sme si dali občerstvovaciu pauzu a pokračovali sme ďalej. Ja som chytil druhý dych a išlo to opäť ľahšie, Greenkovi však sily ubúdali, a tak sme viacmenej rýchlym krokom ďalej pokračovali.
„Frajeri“ sme boli ešte na Kotliskách, kde sme už opäť stretávali ľudí. A keď sme v rozhovore s jedným chlapíkom spomenuli odkiaľ ideme, a že to chvíľu pobehujeme, väčšinou však rýchlo kráčame, tak sa nás spýtal, že či sme nejakí profi športovci. Ja mu na to, že skôr „hobby športovci“ alebo dodal som vzhľadom na ubúdajúce sily „houby športovci“ :).
Po necelých ôsmich hodinách hrubého času sme došli na vrchol Chopku, kam nás už od Kamienky sprevádzala Barborka a na vrchole sme tento krásny prechod s dobrou čučoriedkovicou zavŕšili.