Krížna
Tento rok to vyšlo tak, že sa podarilo ísť do hôr na moje narodeniny. Tie minuloročné okrúhle boli extra smutné, keďže to boli ocinove posledné dni s nami. A tak toho roku o trošku veselšie. Vyrazili sme s Tomíkom z Banskej Bystrice na zážitkovú cestu na Kráľovu studňu. Hrkalo to s nami, pomodlili sme sa, čo sa dalo, ale jazdné schopnosti tohto auta v teréne sú naozaj vynikajúce. Zaparkovali sme, a keďže sme chceli využiť čas, tak sme rovno pripli lyže na nohy a pobrali sa niekam… Nie úplne jasno kam, ale postupne sme prišli po „naše“ miestečko, že sa pustíme do doliny Dedošová. Terén bol spočiatku poriadne zľadovatený a teda aj bolo náročné nájsť si cestičku nadol. Potom sa to zmenilo na ťažší mokrý sneh. V ňom bolo vidieť veľké množstvo medvedích stôp. A tak sme na druhý zjazd zvolili inú trasu.
Vystupovali sme po slniečku, v miernejšom teréne smerom viac ku Krížnej. Nevyšli sme až úplne na hrebeň, že skúsime ešte jeden zjazd nadol. A ten bol naozaj za odmenu. Parádne počasie i terén. Super!
Naspäť sme sa vrátili po svojich stopách, tentokrát až na hrebeň a pobrali sa do hotela. Na druhý deň po raňajkách sme sa opäť vybrali smerom na Krížnu. Otčeho lákala Dedošová. No tvrdý terén určil, že pôjdeme na slnečnú stranu, a tak sme sa pustili do Suchej. Bezpečne s rozostupmi. Parááááááda. Spodok už bol veľmi ťažký, ale takýto narodeninový, resp. ponarodeninový darček sa len tak nevidí. Pohodička, obuli sme lyže a míňajúc prepadajúcich sa turistov do snehu sme vystupovali na Krížnu. Poučení zo včerajšieho dňa sme prvú časť zišli na pásoch a zhodili si ich neskôr. Ešte kávička v hoteli a následne zostup. Anička sa prvej časti vyhla, radšej to zišla behom. No Tomík bol opäť spoľahlivý. A potom už spoločne na obed do fajnovej Čiernej Ovce. Ďakujem.
