Za Krížnou
oM: „Kadiaľ asi vedie tá cesta do Rybovského sedla, čo myslíš? Dáme si stávku. Ak vedie doprava, píšeš článok ty, ak nie, píšem ja.“ No a ja som súhlasila (už to pri otázkach takéhoto typu neurobím 🙂 ). I keď na moju obranu, cesta nakoniec išla doľava…ale pred tým bola miernučká 🙂 odbočka doprava.
Ráno nás Maťo odviezol do Horného Jelenca (620m). Pri opustení vozidla sa nejako ochladilo :), ale len na niekoľko minút. Príjemné stúpanie dolinkou po asfaltovej ceste lemovanej tradičnými domčekami bolo len narúšané vyhláseniami, aké sme čaje :). Nuž. Prestali sme rozprávať, navštívil nás čierny bocian, opustili sme asfaltovú cestu a dostali sa do akoby čisto panenskej prírody (až pokiaľ sme nenatrafili na ťažbu dreva). Prilba na bicykli buchotala, veď tie medvede treba nejako postrašiť. Výhľady na všetky strany boli prekrásne. Otče mi aj trpezlivo popisoval, čo vidím. Slnko, ticho, pohoda a pokoj všade naokolo. Opustili sme štrkovú cestu a pokračovali lesnou miestami poriadne blatistou cestou. Od značky – 1,7km do Rybovského sedla, sme bicykle striedavo tlačili, krútili, miestami hádzali o zem 🙂 Ach tie čaje! Niekde v týcho miestach prišla tá nejasná stávka… 😉 Minuli sme dvoch pánov so psom a otec si bol výhrou už istý. Ešte nás obehlo auto a po miernom zabočení doprava nepomohlo nijaké namietanie z mojej strany. Prehrala som.
V Rybovskom sedle (1317m) začalo viacej pofukovať. Cesta sa stočila doľava a čoskoro sme sa dostali na hrebeň. Otec mi zmizol (samozrejme bol označený prítomnými turistami za makača). Na Krížnej (1574m) sme si dali sváču, trochu odýchli, podebatili s handlovskou výpravou a pokračovali v smere na hotel Kráľova studňa (1300m). Fúkal studený vietor. Bolo to také dojemné, že nám slzy tiekly, prsty primrzli… Rozlúčili sme sa spätnými pohľadmi na Krížnu. Urobiť fotku bolo namáhavé, ale teplá guľášová v, resp. pri hoteli tomu pomohla. Zjazd Zalámanou dolinou bol super. Zbavili sme sa vetra, potom už len slnko varilo to tie čaje cez Harmanec, Jakub až do UPC. 46km za nami. Nuž skvelé!
