Krížna
Okolie Krížnej a Frčkova nám počas tejto zimy, chudobnej na sneh, poskytlo skialpové zázemie. Na trávnatom povrchu postačovala aj menšia snehová nádielka na lyžovanie. Mohli sme si dokonca uprostred sezóny vychutnať aj také svahy, do ktorých by sme inokedy, vzhľadom na lavinózny terén, len s opatrnosťou nabiehali. V každom prípade je tu záver a my sme sa prišli ešte rozlúčiť, nostalgicky pospomínať na krásu, ktorú sme tu zažili a samozrejme vychutnať si ešte zbytky snehu na posledné výšľapy a zjazdy tejto sezóny 🙂
Cesta k horskému hotelu Kráľová studňa bola bezpečná a bez snehu. Tam sme obuli lyžiarky, nahodili batohy a na ne pripli lyže. Po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov sme sa rozhodli lyžovať trasu, ktorú sme si nazvali „Prvá“. Ide o prvé trávnaté svahy smerom do Dedošovej, hneď ako končí les od prameňa Kráľová studňa smerom na Krížnu. Zhruba na úrovni hrebeňa na Japeň sme odbočili doľava a po chvíli sme už pripínali lyže a užívali si jarný terén. Tradične nesklamal. Niekoľkokrát sme si to vyšli. Medzitým sme samozrejme obzerali okolité panorámy, debatili a spomínali na lyžovačky v okolí. Spokojní sme sa vrátili k hotelu, ubytovali sa a vychutnávali si presklenú terasu, ktorú príjemne ohrievalo zapadajúce slniečko.
Cítim, že je na mieste spomenúť aj iné, oveľa vážnejšie okolnosti, ktoré nás sprevádzali. Barborkin ocko prežíval posledné dni svojho života. Všetci sme vedeli, že jeho čas tu na zemi sa už blíži ku koncu a ostáva mu iba pár dní. Uprostred majestátnych hôr a krásnej prírody sme si uvedomovali našu malosť a pominuteľnosť. Oveľa intenzívnejšie sme vnímali odkaz Stvoriteľa a odraz večnej krásy a nepominuteľnosti. Sme plní nádeje, že ocko našej Barborky si ju už naplno užíva. Nech je oslávený.
