Chata pod Borišovom
V stredu do poludnia som ešte riešil nejaké pracovné veci, ale okolo druhej som už zbalený smeroval do Vyšnej Revúcej. Počasie bolo skôr nepriaznivé ako priaznivé. Vietor, dážď, vo vyšších nadmorských výška sneženie… Ale mal som voľno, a tak som si povedal, že skúsim Ploskú a Chatu pod Borišovom. Mám rád ten čas, keď je na horských chatách pusto. Je tam akosi pokojnejšie a hĺbavejšie, a tom som aj očakával…
Hoci je január, lyže som nebral. Podmienky sú totálne nevyhovujúce. Zbalil som sa na peší pochod a po naozaj dlhom období som použil aj návleky a dobre som urobil. Od Revúc po salaše Mogury sneh takmer nebol. Od salašov bol terén dosť zľadovatený a miestami aj slušne naviaty sneh. Niekedy som sa zaboril aj po kolená. Myslím, že na lyžiach by to išlo tak niečo povyše salašov do Sedla Ploskej.
Altánok v Sedle Ploskej som využil na zateplenie, dal som si aj membránovú bundu a pripravil čelovku. Vietor na hrebeni celkom pribudol a na vrcholovej doske Ploskej mal svoju topku. Našťastie na zostup z Ploskej smerom k Chate pod Borišovom nebol ľad, takže mačky ostali v batohu.
Chatu som si užil v atmosfére, ktorú som očakával. Večer hĺbavo v modlitbe a pri knihe a na izbe som bol sám.
Na druhý deň doslova lialo. Opäť výšľap na Ploskú, potom na Chyžky. Vietor postupne ubúdal a dážď sa tiež upokojil, až nakoniec ustál. Z chyžiek do Zelenej doliny, a potom asfaltkou k autu v Revúcach.
Skialp to síce nebol, ale vzhľadom na počasie celkom zaujímavá turistika.
