Turistický klub UPC Banská Bystrica

Chilla na Chopku

Keďže si treba vychutnať posledné stopy snehu v našich horách, vybrali sme sa dnes na Chopok. Anna nás pekne vyviezla až na Srdiečko. Odtiaľ trošku na pásoch, potom sme lyže poniesli, potom už pekne na pásoch (na vrchu miestami trošku po trávičke). Počasie bolo pokojné, občasne vykuklo slniečko, ľudí máličko-pramáličko, sem-tam pofúkol vetrík. Na Kameničke pohoda, niečo pod zub, niečo tekuté a nejaké tie spomienky, na ktoré sa oplatí nezabudnúť 🙂 Potom čas uteká ako voda… Otca sme nechali hore (zamieril si to po hrebeni na Štefáničku), my traja po zjazdovke nadol, Chilla po vlastných, miestami pod Ičovou pazuchou. Síce sa bolo treba i kameňom vyhnúť, ale za zlyžovanie to stálo 🙂  A pozor, Ičko cestou späť v aute ani oka nezažmúril. Celý čas nám venoval. Taká super nedeľa!

… a Marián na Ďumbieri 🙂

Prepáč Barborka, že som porušil pravidlo o autorských právach a vstúpil do tvojho článku. Chcem ho aktualizovať o zážitky druhej časti tímu.
Po našej rozlúčke na Chopku som sa vybral hrebeňom cez Ďumbier na Štefáničku, kde som sa mal stretnúť s o. Mariánom. Boli sme dohodnutí, že na chate prenocujeme, trochu podebatíme a hádam aj pookrejeme. Cesta hrebeňom bola veľmi príjemná a iba raz som musel lyže prenášať, hoci boli úseky, cez ktoré som prechádzal technikou alla Anička, teda s lyžami na nohách, ale po tráve ;). Celým hrebeňom som nestretol ani človiečika, a tak som si mohol užívať pokojnú atmosféru hôr. Na Ďumbieri som chvíľu pobudol v Božej prítomnosti, a potom som zlyžoval k chate.

Marián sa dostavil zhruba do hodiny a s hrdosťou oznamoval, že mal výstupový čas niečo okolo hodiny. Tak som ho pochválil, že konečne vyšiel na Štefáničku v „normálnom“ čase 🙂 (pozn. redaktora: výstup z Trangošky na Štefáničku podľa značenia trvá 2h). Večer potom prebiehal v pokojnom družnom rozhovore.

Prebudili sme sa do nádherného rána. Hneď ako som vstal, zobral som lyže a vyšliapal na Štiavnicu, pozdvihol dušu k Stvoriteľovi a užil si parádny zjazd k chate po stvrdnutom teréne. Po raňajkách sme vyrazili na Ďumbier, každý svojou technikou, ja na lyžiach a Marián pešo. Jednoducho užívali sme si pokojnú majestátnosť hôr v nádhernom počasí. Prvých ľudí sme stretli až počas zostupu v okolí Halašovej jamy. Cestou domov sme ešte svoje dojmy hodnotili v kolibe pri dobrom obedíku.

(článok doplnil oM, 7.4.2014)