Pod Chopkom
Po časovom posune nebolo najľahšie vstať ráno z postele (Ičo tento raz sme aj s otčem vyrazili načas a to ešte teda po časovom posune). A potom sa tiež nie najľahšie išlo na pásoch smerom nahor. Slnko pieklo ako uprostred leta, jazyk až po zem, ale vyšli sme (otče sa síce načakal, ale aspoň bolo pekne 🙂 ). Prepotili, čo sa dá, vychutnali si výhľady zo skál, skoro sme stretli o.biskupa 🙂 (taký pán sa na neho veľmi podobal), navštívili Kamienku a po okraji zjazdovky sa pustili nadol. Od Kosodreviny už s veľkou námahou. Stretajúc davy hore idúcich skialpinistov som už bola vďačná, že budík zvonil o 5:50. Ani Zuza nemala svoj deň, bola smädná (a otcovi sa nechcelo naplniť jej túžby cestou tam), no statočne to vydržala aj cestou späť cez Krpáčovo s Kapucínmi k najbližšej pumpe 🙂 Fajnová pohodička 🙂
