Ďumbier
Kde bolo, tam bolo, v jednu prenádhernú slnečnú nedeľu sa skialpinisti rozhodli vziať so sebou do hôr aj nás, obyčajných peších turistov. Z Bystrice sme odišli na dvoch autách niečo po siedmej ráno a zaparkovali na Trangoške. Kým sa lyžiari prezuli a nachystali všetko potrebné, tak sme sa trošku vymrzli. Vyrazili sme preto bez ďalšieho vyčkávanie hore na kopec za slnkom. Niektorí po ňom túžili tak, že po čase aj nejako zabudli na zvyšok skupiny, však Lucka? To slnko dokonca pomútilo hlavu aj Igorovi, ktorý si zjavne myslel, že je na pláži a dal si na seba svoje „hula-hula“ kraťasy. A tak sa z neho stala chodiaca atrakcia.
Kým sme my ako posledná skupina dorazili k Štefánikovej chate, niektorí zdatní skialpinistickí jedinci si to stihli vyšľapať na Ďumbier a zlyžovať späť k chate. Tam sme si dali pol litra čaju a potom pokračovali v dave turistov hore na Ďumbier. Jedinečne krásne počasie s oblohou bez mráčika nám zabezpečilo jedinečne krásny výhľad na všetky strany. Vrchol sme všetci do nohy úspešne zdolali, fotku spravili a mohli pokračovať ďalej. Nasledoval zostup smerom do Demänovského sedla, ktorý bol pre lyžiarov rýchly, pre peších najmä vtipný a miestami aj adrenalínový. Stretli sme známych, pozorovali kamzíkov, opálili si tvár a všetko zakončili tradične skvelým obedom o. Martina v UPC. Samozrejme, po podanom výkone nemohol chýbať ani zaslúžený dezert. Ďakujeme!
