Krásne nedeľné ráno nám pomaličky pridávalo na nálade. Dá sa povedať, že s pribúdajúcou výškou stúpala aj naša dobrá nálada. Výlet na skialp som mal naplánovaný už pár dní predtým, ba dokonca som sa naň veľmi tešil, lebo po relatívne namáhavom týždni, bolo treba vyvetrať hlavu. Večer ešte zavolal Green, či zoberiem aj jeho manželku, a keďže jemu sa nechce nikam ísť, nebude sa musieť obetovať :). Ja som mu ponúkol, aby išiel aj on, lebo predpoveď počasia sa ukazovala veľmi priaznivá. V deň štartu sa síce dostavili obaja, no nakoniec so mnou išla iba Bajka. Greenovi sa chuť okúsiť nový sneh a krásne počasie ešte nedostavila.
Z Trangošky sme sa vybrali priamo do Demänovského sedla (1756 m) a musím priznať, že aj mne sa organizmus po sobotnom plese rozbiehal veľmi pomaly :). Nad úrovňou kosodreviny sme odbočili na Vidličky (1873 m), to sú také dva malé vrcholčeky hneď po prvom stúpaní od Demänovského sedla smerom k Chopku, medzi ktorými sa nachádza malé sedielko a z neho sa na sever do Lukovej doliny tiahne celkom slušný žľab. Na vrchole už bola nálada v poriadku a Barborke som s radosťou oznámil, že by sa to na sever malo dať zlyžovať, a keďže som si bral prilbu, tak by ju bolo dobré vyskúšať :).
Barborka súhlasila a po niekoľkých inštrukciách sme opatrne vliezli do žľabu. Po pár otočkách sme usúdili, že predsa len bude bezpečnejšie ísť hrebeňom, a tak sme potom pokračovali ku Konskej hlave (1463 m) a odtiaľ do Lukovej doliny. Lyžovačka bola perfektná a prašan sa nádherne odsýpal od lyží smerom nadol.
Po pár fotkách a pokochaní sa, sme začali stúpať hore. Viac-menej sme išli tou istou trasou. Keď už to bolo na pásy príliš prudké, tak sme vypli lyže, pripli ich batohy a pokračovali ďalej vo výstupe. Fotili sme každú chvíľu a tešili sme sa z užívania prírody.
Po nejakom čase sme boli opäť na Vidličkách, a keďže Green ustavične telefonicky vyrušoval a pýtal sa, kedy sa dostavíme do BB, lebo už mal nejaký ďalší plán, usúdili sme, že sa pomerne najrýchlejšou cestou spustíme na juh k autu. Vyšli sme na Konské (1882 m), zlyžovali krížom k hotelu Kosodrevina a odtiaľ už po zjazdovke na Srdiečko.
Bolo to super. V horách boli davy ľudí (dobré počasie, preteky, prázdniny a tak) a o.Martin vybral takú skvelú trasu, že sme za celý čas temer nikoho nestretli. A keď odletel vrtulník, tak bolo aj TICHO 🙂 A mne sa teda išlo, keď som mala pred sebou stopy 🙂 🙂 🙂