Vyšný Brankov
Naskytla sa voľná sobota, po dlhom čase. Váhajúc, kam vyraziť, keďže predpoveď sľubovala od obeda silný vietor na hrebeni Nízkych Tatier. Nakoniec to vyhrala destinácia s výskytom húb.
Toma sme zaparkovali pri Bodege a vyrazili nahor. Otec ako šíp, ja váhajúc. Beh sa v strmejších úsekoch menil na krok. Ale počkali sme sa. A aj ovady si na nás počkali. Na ich nálety som vytiahla z ruksaku druhé tričko 🙂
Pri posede mi otče povedal, že ideme ďalej a tak sme pokračovali na Vyšný Brankov 1136m. Ani sa nezastavil, že ideme ešte kuknúť výhľady … tentoraz som ihneď nepochopila, že bežíme ďalej, aby sme mali v nohách aj nejakú tú dĺžku (po sťažnostiach o mojich mizerných výkonoch) sme dobehli na kopec bez mena v mapách. Pokochali sa, ale veľmi krátko, lebo ovady útočili. A tou istou cestou sme sa vrátili späť. Trošku s hubami, trošku s túžobníkom. Ďakujem veľmi pekne!
