Sitno
Predpoveď bola dosť zlá, búrková a tak otče hľadal destináciu, kde by sa dalo vybehnúť vyvetrať hlavu. Naďabil na Sitno, už sme tam dávno neboli. Po raňajkách sme sa pobrali na cestu. Zaparkovali sme pri Počúvadlianskom jazere, asi za 5 EUR na pol dňa. Otče mi už cestou dával na výber z trás. A tak som si pre istotu nabalila so sebou aj paličky. Od jazera sme vyrazili cez ForRest Glamping po modrej k Tatárskemu jarku. Tam sme odbočili na žltú a prekrásnym, čarovným lesíkom sme bežali ďalej. Otec sa mi strácal z dohľadu. Raz les, raz lúka, čistinka. Stretli sme až 3 cyklistov 🙂 Naozaj skvelé. Otče ma počkal pri Vlčej jame, k Sitnianskemu hradu to bolo ešte cez kilometer nahor. Asi tam niekde ostal môj jazyk, keďže otčeho staré kolená sa rozbehali. že vraj naberem dych na hrade… Nie veľmi sa to podarilo a už sme stúpali na vrchol. Našťastie sa tam zastavil 🙂 Oddýchli sme, malá poživeň, vychutnali si výhľady, tu už aj s množstvom ľudí.
Cesta nadol cez Tatársku lúku bola veselá. Množstvo veselých poznámok od vystupujúcich turistov naozaj pobavilo. A tak jeleň dobehol k autu ako prvý, srnka bežala za ním. Bolo to super a predpoveď im nejako nevyšla. Krásne počasie ostalo a nie len na Sitne.
