Nad Rybovským sedlom
Bude sneh…? Nebude sneh…? Takéto myšlienky nám bežali hlavou a zaznievali v aute, keď sme sa na rýchlo rozhodli niekam vyraziť. Dlho sme zvažovali destináciu, ale keď sme chceli ešte využiť aj poobedie, rozhodli sme sa pre Kráľovú studňu a okolie Krížnej. Zbalili sme bežecké veci a pre istotu aj lyže, a oplatilo sa.
Po ubytovaní sme sa nezdržiavali a hneď sme vyrazili „bežeckým“ tempom na Krížnu. Cieľom bolo nájsť primerané množstvo snehu na Skialp. Bolo krásne. Na Krížnej sme vydýchli, niečo pofotili a Barborka opravovala odtrhnutý smerovník, čo mi asociovalo v spojitosti s prezidentskými voľbami, že napráva smer. Asi to mala robiť o niečo skôr… Bojím sa, že už je neskoro… 🙂
Potom sme pobehli ešte na Frčkov. Z hrebeňa sa nám ukázala aj celkom slušná vrstva snehu v Rybovskom kotle. Na Frčkove sa fotenie opakovalo, užívali sme si pokojný hrebeň Veľkej Fatry a vychutnali si beh nazad. Prebehli sme približne 11,4km a nastúpali asi 440m.
V Hotely Kráľová studňa bol okrem nás už iba personál, čo nám padlo vhod a pozitívne prispelo k celkovej atmosfére 🙂
Na druhý deň sme už ráno šliapali s lyžami pripnutými na batohu na Krížnu. Potom sme si už iba užívali jarnú lyžovačku. Terén nesklamal, sneh bol nosný, celkom slušná strmosť a primeraná dĺžka (dole a hore to bolo asi 1km). Okolo 13:00 sme už zase s lyžiarkami a aj lyžami na batohoch zostupovali z Krížnej k autu a s dobrým pocitom schádzali Zalámanou dolinou do „civilizácie…“ 🙂
