Ďumbier
Tohtoročná oslava Barborkiných narodenín nás vytiahla na Štefáničku. Zvažovali sme aj niečo iné, no vzhľadom na snehové podmienky a časovú dostupnosť nebolo o čom. Predpoveď bola po dlhšom období priaznivá, a tak sme už okolo 16:00 pripínali lyže na Trangoške. Pozdravili sme sa s Igorom zo Štefáničky, ktorý balil pásovú štvrokolku po celodennom zásobovaní chaty. Vraj nás už hore čakajú a máme sa načo tešiť, lebo podmienky sú perfektné.
Zhutnený pás snehu sa tiahol už od Zázvoru, takže na pásoch sa dalo ísť hneď zdola a sneh postupne pribúdal. Popri Štefáničke sme pokračovali k Pagovej kope neďaleko Východného sedla Ďumbiera. Oblačnosť jemne prechádzala hrebeňom a spolu so snehovými prevejmi ponúkala impozantné pohľady. Počkali sme sa, pofotili, pripili sme si na Barborkinú počesť a pri čelovkách zlyžovali k chate. Tá bola, vzhľadom na štvrtok, pomerne plná. Klasicky viac maďarských a českých turistov a zopár domácich. Atmosféra dobrá, chatová… 🙂
Ráno nás čakalo nádherné počasie. Slniečko, bezvetrie a modrá obloha. Vyšľapali sme na Štiavnicu a zlyžovali panenskou ľavou stranou k chate. Lyžovačka parádna, sneh primerane nosný, podmienky ideálne. Nahodili sme pásy a vyšli na Ďumbier. Pokochali sme sa, pofotili a vychutnali si zjazd svahmi Ďumbiera k lavínišťu pri Jaskyni mŕtvych netopierov. Jednoducho chuťovka.
Potom sme už opatrne zišli až k Zázvoru. Igor zase na štvorkolke brázdil dolinou a zásoboval chatu. Popritom upravoval snehovú vrstvu na miestach, kde jej slniečko ublížilo, takže sa bez ujmy na lyžiach dalo zísť až dole. Tam sme si pri kávičke vychutnávali slniečko a nechali priestor dojmom z krásneho výletu a lyžovačky. 🙂
