Ďumbier
Nedeľné prespávačky na Štefáničke sú perfektné. Na chate väčšinou nikde nikto a doobedu sa už dá sedieť v kanclárii, akoby nič 🙂
Vyrážali sme v nedeľu na obed a preto sme pre výstup zvolili Demänovské sedlo, aby sme sa vyhli davom zostupujúcich turistov. Počasie na prialo, no dážď v minulom týždni zabezpečil ľadovú pokrývku na celom hrebeni. Od cesty sme vystupovali lesom. Povrch bol tvrdší, ale dalo sa, až výrazne na úrovňou Kosodreviny sa terén náhle zmenil na ľadový pancier. Dali sme haršajzne, na aj tak to všade nedržalo tak, ako by sme si (som si ;)) predstavovala. Jedinou mojou nádejou boli ešte mačky v batohu. Keby bolo naozaj zle.
Zle nebolo, ale krásne. Na hrebeni sa potulovali „kamoši“ – kamzíky. Zapadajúce slnko vytváralo neopakovateľné scenérie. Na vrchole Ďumbiera sme zachytili ešte posledné lúče. S ťažkým srdcom sme sa rozlúčili s haršajzňami. S presvedčním, že to hrany podržia, sme pomali lyžovali smerom k chate. Podržali, ale chcelo to veľa lyžiarského sebavedomia.
Vďaka za tú krásu.
