Nová hoľa
Ráno pri raňajkách sme presvedčili Filipa, že máme také evanjelizačné kvóty. Že každý rok sa na UPC chate musí „vyrobiť“ aspoň jeden nový skialpinista a toho roku je rad na ňom. Našťasie ho tieto keci neodradili, ale pobalil veci a išiel do Damy požičať výstroj.
Tak sme sa nazbierali siedmi statoční – oM, Bajka, Vlasťo, Samo, Pali, Filip a ja. Trasa klasická zábehová. „Áčkom“ na Zvolen a potom sa uvidí. Kým sme tam vyšli, vyriešili sme niekoľko problémov: napr. ktorý úchyt pásov je predný (táto vedomosť prudko zlepšila situáciu), aká dĺžka paličiek je ideálna, ktorý s Barborkiných pamlskov v ruksaku dodá najviac energie… Hore nás vyfúkalo, ale nadšenie oM nás motivovalo k ďalšiemu pokračovaniu. Chcel zdolať „tre cime“ (vyslov „tre číme“ – tri vrcholy) – teda Zvolen, Malý Zvolen, ešte raz Malý Zvolen… No ako sa neskôr ukázalo, zvukovo podobné „tr číme“ na Malom Zvolene popisovalo situáciu oveľa presnejšie (za tento fór vďačíme Miškovi V.) . Teda na ten Malý Zvolen to ešte šlo. Aj lyžovanie bolo celkom fajn – hore tvrdý nosný, dole prašný. No výstup naspäť potrápil: piny nechceli skočiť do lyžiarky, lyže nechceli držať na snehu, otočky sa nechceli točiť. Situáciu zachránilo len južanské slnko, ktoré nám vďaka Filipovi na Malom Zvolene vykuklo. Doplnili sme energiu a pobrali sa na Novú hoľu. Nech by bolo na večeru čokoľvek veľmi by nám to chutilo, ale nebolo čokoľvek, ale exluzívna večera, aká len vie byť na Zorničke (Donovaly, prvá odbočka doprava v smere od Ružomberka 😉 ).
