Kráľova studňa
Toho roku začína letný semester až 12.2. a tak sa vytvoril priestor na chvíľku vybočiť zo zabehnutých koľají. Nápadov na vybočenie bolo hojne, no počasie malo na naše plány svoj názor. Od pondelka dávala SHMU výstrahy pred vetrom na horách, HZS pred ľadom na horách… no vnútorná výstraha pred sedením za počítačom ich prevážila. Po zvážení všetkých nástrah sa najschodnejšia zdala Kráľová studňa.Po (príliš) optimistickej správe z chaty o stave cesty sme sa rozhodli pre priblíženie sa k cieľu autom už v stredu večer. Nemôžem toto fórum informovať o detailoch, snažila som sa pre zachovanie duševného zdravia moc sa nepozerať 😉 Jeep to ale dal na jednotku s hviezdičkou a zaparkoval do radu Defenderov, ktoré nám kvalitne predorali prístup. Na chate boli okrem nás členovia vojenskej polície – vraj na cvičení. Dali sme si našu klasiku – encián, hranolky, horec – a so sliepkami sme sa uložili do postele.
Ráno sme zistili, že meteorológovia si nič nevymýšľali a naozaj je to na hrebeni také na figu počasie ako sľúbili. Iba pre zachovanie cti a dobrý pocit sme to dali vo vetre a v hmle na Krížnu, cestou späť sme zahli doprava do nám už známenej Dedošovej. Stačilo trochu klesnúť a vyditeľnosť bola hneď lepšia a vietor miernejší. Sneh bol síce ťažší, ale vylyžovať sa dalo dosýta. Dali sme si tri zjazdy a pobrali sa vegetiť na chatu.
Žiaľ, ani v piatok sa predpovedači nemýlili a zobudil nás dážď a hmla. Keďže sme mali pred sebou strastiplnú cestu nadol (autom), dali sme si iba trikrát zjazdovku pri Kráľovej studni a s (chybným) predpokladom, že sme pre tento deň už došportovali sa pobalili. Nový druh pohybu, ktorý sme v ten deň objavili sme nazvali „športuj s Jeepom“. Nelacné reťaze sme dvakrát stratili (najskôr pravú, potom ľavú). Plnými dúškami si nový šport užila Barborka, ktorá po reťaz šľapala asi 3,5 kilometra, kým nestretla pána majiteľa hotela, ktorý reťaz našiel a Barborku aj s reťazou doviezol naspäť k Jeepu (ďakujeme a pozdravujeme!).
Počasie – nepočasie, zase raz nám bolo na horách krásne.
