Smer Malý Zvolen
Mne sa dnes chcelo ísť nikam, ale tak boli sme dohodnutí, že spoločne vyrazíme do hôr. Na lyže. Konečne sa dá ísť aj Aničke. Keďže predpoveď počasia v Nízkych Tatrách ukazovala vietor, padlo to opäť na Donovaly. Navyše otvárali Novú hoľu (asi by som sa mala Sibyli Mislovičovej opýtať, ako sa to správne píše – na značke je Nová Hoľa, na internete aj Nová hola, vždy sa nad tým zamýšľam 🙂 ) a tak bol zabezpečený príjemnejší zjazd ako naposledy.
Po tom, čo nám Caravella odmietla naštartovať, sme sa nalodili do Toma, pobrali sa po Iča a smerovali na Donovaly. Cestou sme si ujasnili, že to vyskúšame nahor Céčkom. Vystupovali sme osamotene a v doline Žarnovky sa nám začal ukazovať prekrásne vysnežený hrebeň. Stromy ako stĺpy, sochy. Na hrebeni sme sa uzhodli, aj keď otec šomral, že ho všetko tlačí a bolí, že vyskúšame aj našu dolinku (Na mapách nemá popis, dolinka zvažujúca sa k Hričkovskému potoku, voláme ju Hladká 🙂 ). Tá opäť nesklamala, otče na chvíľu zabudol na boliestky, lebo sme zlyžovali až na jej záver. Pásy na lyže a pome naspäť. Hrebeňom na Novú hoľu. A po zjazdovke nadol.
Máme také príhody, ktoré každým rokom oprašujeme a nezabudneme vytiahnuť z talóna, napr. ako Drugovci išli na Chopok s letnými pneumatikami, ako Ondro kráčal s angličákom v topánke, Braňo vydymil Ďumbier 🙂 Dnes sa do poradia zapísala nová. Otec sediac v Tomovi a vyzúvajúc sa hodnotil, že naozaj ho dnes všetko tlačilo. A keď sa mu konečne podarilo vyzuť, tak sme všetci spoločne zistili, že mal papuče v lyžiarkach naopak 🙂 Nuž a že vraj je on starý a to sa len obuť nevie 🙂
