Ičo vyprovokoval výletík na lyžiach. A tak sme sa pobrali na Donovaly v trojici: Ičo, otče a ja. Zaparkovali sme, obuli lyže a začali vystupovať C trasou na Ploštiny. Tam sme sa rozhodli nepokračovať do Žarnovky, ale vystúpať Patočinami nahor. A keďže páni boli prevelice nadšení, tak sme sa Patočinami pustili aj nadol. Samozrejme sľuby, že len kúsok, mi boli ihneď jasné. Kúsok po kúsku až nadol 🙂 Moje lyžovanie v teréne bez základu prieslo prvé podpisy na skĺznici, ale tak bolo to fajn. Opäť nahor po vlastných stopách, tentokrát sme postupovali až k vrchnej stanici lanovky. Tam sme sa schovali pred vetrom k už zaparkovaným skialpinistom. Napili sa čaju a hurá nadol. Po zjazdovke, ktorá nebola upravená, len rozjazdená ratrákom. A tak som mala pocit, že cesta nadol mi trvá celú večnosť. Stehná boleli, žiadna radosť, iba z toho, že som to prežila. Ale výstup bol super.A páni ma bez výčitiek čakali 🙂