Kdesi pri Kamienke
Na „kukaj“ kamerách nebolo akosi možné nájsť Chopok, iba samé biele obrázky, prípadne kývajúce sa stromy. No okolo ôsmej sme sa vykotúlali z UPC, išli sme si overiť, či je to naozaj tak. A bolo :). Na Srdiečku nás privítala hmla. Nad Kosodrevinou (tentokrát sme išli zjazdovkou od Hotela Kosodrevina priamo nahor) sa pridal k tomu i ten vetrík. V sedle sa z hmly stala hmlisko a z vetríka poriadny vetrisko. Anna by to vedela asi lepšie opísať :). Naozaj som mala problém udržať sa, aby ma neodfúklo (takú radosť by som predsa Greenovi nemohla urobiť 🙂 ) a ihličková masáž nebola až taká príjemná. Okrem tej nás vyšvihali aj remence z batohov :). Otec mi povedal:“Teraz by sme mali ísť“ a ja som si spomenula na jeho vetu: „Teraz by nebolo dobré báť sa“, ktorú povedal pri výstupe na Gran Paradiso. Premodlila som sa :), a ako sme opustili sedlo, vetrisko sa trošku zmiernil. Palice nás zviedli medzi skaly, no to vôbec nevadilo. To boli úkazy, prekrásne, ako v rozprávke! Nakoniec sa dostavil očakávaný pohľad na latrínu, a potom sme našli aj chatu :). Oddych, teplo, obedík, pohodička a po pol hodine sa mi rozpustil aj ten ľad vo vlasoch :). Lyžovačka nadol fajná, otče mal záber na orientáciu, ja som ho iba slepo nasledovala :). Z hmly sa totiž miestami stalo úplné mlieko. No úspešne nás nikto nezrazil a na parkovisko sme potrafili. Kapucíni v aute pekne počkali a i cestou nazad nám spríjemňovali bez tak krásny deň! Veľká vďaka …
Pekne si to napísala Barborka, ja len chcem dodať našu SMS komunikáciu.
Niektorým sme poslali z Kamienky MMS-ku, na ktorej bola fotka Barborky na Kamienke s textom:
„Poslali by sme aj exteriér, ale toto je to najkrajšie, čo sa dalo odfotiť :)“
Na to nám Green poslal odpoveď:
„Veď moja manželka je vždy to najkrajšie, čo môžeš odfotiť ;)“
To je ale manžel … 🙂
Otče, nabudúce, keď mi znovu povieš….ja som sa ťa pýtal, či si si istá… musíš jedným dychom dodať i citát tejto SMS 🙂 🙂
„očakávaný pohľad na latrínu“ 😀 😀 Bajka 😀 😀
To otec hovoril….už by sme mali vidieť latrínu… a nič.