Vápeč
Inšpirovaná otčeho výbehmi do prírody len v spoločnosti našej milovanej Cáry 🙂 som sa pobrala po obede na Homôlku. Zaparkovala som a keďže už bolo dosť hodín – 16:15, tak som hneď bez zdržovania vyrazila podľa inštrukcií oM – prejsť cez cestu a pokračovať na Vápeč. Raz hore, raz dole, raz hore, raz dole a zhruba v polovici trasy som na lúke našla množstvo stanov a detí 🙂 To som naozaj nečakala.Potom sa to opakovalo raz hore, zas dole, hoooooore a po ceste lesom som sa dostala na slnkom zaliaty vrchol. Sláva Bohu, zopár fotiek a hybaj späť. Tou istou trasou, takže som išla dole, zas hore, a zas dole, hore 🙂 Po cca 2 hodinách a 10km som bola späť pri Cáre, parkovisko sa postupne vyprázdňovalo. Odišli cyklisti, motorkári i turisti. Vychutnala som si radler, pivká, knižku, západ slnka na lavičke. Pohoda. Paráda. A spalo sa mi ako v perinke 🙂
