Kopské sedlo
Hoci som skoro ráno vyrážal z Banskej Bystrice, predsa len sa mi zdalo, že do Tatranskej Javoriny som prišiel pomerne neskoro. Plošná rekonštrukcia ciest takmer na celom území Slovenska má svoj negatívny dopad na časové plánovanie. No myslím, že naše cesty si to už žiadali, a tak som to s pokojom prijal. A to aj na miestach, kde som pracovné semafory naozaj nečakal 🙂
Okolo 9:00 som vyrážal z Tatranskej Javoriny. A asi nemám ani čo písať. Sledoval som modrú značku tiahnucu sa Zadnými Meďodolmi až do Kopského sedla. V celej doline som bol úplne sám, čo sa mi vzhľadom na prázdninový letný čas zdalo zvláštne. Počasie bolo príjemné, teplota znesiteľná a bežalo sa mi v pohode. Prakticky som sa nezastavoval, až na pár fotiek, ktoré mi nedalo neurobiť 🙂
V Kopskom sedle oddychovali traja českí turisti… pozdravili sme sa, urobil som nejaké foto a pokračoval k bývalej Kežmarskej chate pri Veľkom Bielom plese. Bola taká pohoda, že som hneď pokračoval do Predných Meďodolov. Stále pokoj a takmer sám… jednoducho chuťovka…
Pri chate Plesnivec už bola plnka a ja som sa „upokojil“. Už som sa začínal obávať, že Tatry sú zatvorené 🙂 Nezastavoval som… Do Tatranskej Kotliny už bol chodník tradične zaplnený a tak je to správne… Veď Plesnivec je naozaj ľahko prístupný aj pre menej náročných alebo občasných turistov… a samozrejme aj pre rodiny s deťmi, a tých už v tomto úseku bolo celkom dosť. Takže všetko je tak, ako sa patrí… 🙂
V Tatranskej Kotline som si dal obed a počkal na autobus do Tatranskej Javoriny. Ten meškal asi 20 minút. Nuž, asi ho tiež niekde zdržali pracovné semafory…
Trasa je dlhá asi 21km a je potrebné na nej nastúpať okolo 850m.
