Splav Hrona
Alebo aj nemálo úprimná správa zo splavu Hrona od amatérskej vodáčky
I keď by sa mala nedeľa svätiť a byť dňom oddychu, akční a dobrodružní vodáci z Bystrického UPCčka si vymysleli už po niekoľký krát celodenný výlet v dvojmiestnych člnoch na rieke Hron. Výpravu sme začali spolu na slávení svätej omše v Modrom kostolíku na Fončorde. Po skončení omše nás privítalo krásne modré nebo naznačujúc priaznivé počasie, no nie až tak modrý Hron, ktorý sme mali možnosť zahliadnuť už pri presune z Nemeckej k miestu odkiaľ sme si mali vyzdvihnúť člny. Poďme však pekne po poriadku. Pred kostolíkom sme sa všetci stretli a vyriešili logistiku celej dopravy, inými slovami: rozdelili sme sa do áut a vyrazili do Šalkovej, kde sme stretli aj zvyšných vodákov. Pri čakaní na vlak sme sa dopočuli o rôznych náročných úsekoch splavu, čo niektorým spôsobovalo mierne úzkostné stavy, hlavne vodákom začiatočníkom (a najviac mne). Síce mali niektorí z nás obavy, všetci sme nastúpili v Šalkovej na vlak, ktorý nás doviezol až do Nemeckej. Prešli sme sa k miestu odkiaľ vydávali člny, pádla a vesty, a tu sa to milí priatelia malo všetko začať, a to nie len samotný splav, ale aj uvedomenie si, do čoho sa to púšťame. Následkom toho nastali aj menšie komplikácie s prerozdelením ľudí do člnov. Ideálne je, ak s nováčikom sedí v člne skúsenejší kapitán, ktorý by v krízových situáciách vedel promptne konať. V našom prípade však bol väčší počet začiatočníkov než skúsených kapitánov, a tak sme prerozdeleniu, ktoré navrhol organizátor celého splavu príliš nedôverovali. No aj napriek tejto nedôvere sme pokorení uznali, že lepšej cesty niet a dúfajúc v prežitie sme si urobili fotku – poslednú, na ktorej sme boli ešte všetci (ale nie, srandujem, všetci prežili 😀 )
Po všetkých týchto „komplikáciach“ sme konečne postupne nasadli do člnov a niesli sme sa na prvých vlnách Hronu. Táto časť rieky je pokojná a ideálna pre prvý dotyk s vodou pre všetkých, ktorí doposiaľ v člne nesedeli. Po prvom kilometri si každý nájde svoj štýl a loďky jedna za druhou alebo občas i spolu putujú smerom dole po prúde. Ešte i slniečko sa nám opieralo do chrbtov ako by nás chcelo potlačiť vpred, a tak nečudo, že už po chvíli sme vplávali do obce Brusno. Tesne za ním nás čakal prvý test veslárskych zručností, skala Kráľovná. Ide o skalu zasahujúcu až nad rieku takže je možné popod ňu podplávať. Aj keď už na prvý pohľad je zrejmé, že voda ťahá pod skalu, za normálneho stavu nie je žiadny problém toto miesto prejsť. Časom nám už pomaly aj vyhladlo a všetci sme sa tešili na ďalšiu zastávku. Hronské vlny nás niesli k plytčine pri Grajciari, ktorú bolo ideálne neminúť, pretože tam sme si dali prestávku od knísania na lodi, a zmenili ho za veselé knísanie príborov nad taniermi s výdatným a chutným jedlom. Po prekonaní menšej poobednej únavy sme sa odhodlali znova sa vrátiť do našich člnkov a pokračovať vo výprave. Na tejto trase nás čakali ďalšie dva náročnejšie úseky – Magneťák, alebo Magnetická skala, a perej Príboj. Všetci sme ich úspešne zvládli, až na jednu dvojicu, ktorá sa tesne za poslednou perejou prevrátila aj s člnom do vody z radosti nad zdolaným úsekom. Nám ostatným významne hrala do karát o čosi vyššia hladina vody, a tak obávaná perej bola pre niektorých kapitánov priam na nespoznanie. Za perejou sme sa ocitli v úplne pokojnej vode. Chvíľu sme ešte brázdili túto časť rieky spolu s menšími „vojnami“ v podobe špliechania sa veslami a následne sme sa zastavili pri moste, kde sme odovzdali naše lode. Po krátkych slovných výmenách našich dojmov sme sa premiestnili do áut a zo Šalkovej, kde sme sa vylodili, sme pokračovali knísaním sa v rytmoch autorádia a iných sprostredkovateľov hudby smerom naspäť do Bystrice. 😊
