V Demänovskom sedle
Ranná svätá omša a šup ho na hory. Otec Martin nezvyčajne na sedadle spolujazdca, Sojáčik za volantom. Tentokrát sa nám podarilo zaparkovať na Srdiečku. Počasie nebolo ideálne, ale vykročili sme vpred – smer Demänovské sedlo. Po Kosodrevinu po zjazdovke na pásoch. Miestami aj s lyžami pod pazuchou (vlastne to iba ja kvôli minulo týždňovému pádu a toho týždňovému strachu 🙂 ). Na odbočke do sedla nás otče počkal. Stúpajúc do sedla nám silnel vietor, no v sedle sa nám občasne otvárali krásne výhľady. Aj keď nie sú na fotkách 🙂 Ani na videu. Nejako som to dnes nestihla, ale bolo naozaj krásne. Lyžovačka fajná. Hlavy sme vyvetrali, srdce potešili a po tomto heroickom výkone sme zjedli proviant 🙂 Plynule sme pokračovali výborným obedom v UPC. Ďakujem Vám za dnešný deň i za čaj (viac chutí sladký čaj ako ten so soľou, čo som si spravila).
