Veľký sokol
Príchod a turistika Veľkým Sokolom
1. jún 2023 – Príchod do Raja 🙂
Prvý deň dlho očakávanej letnej chaty sa začal ako inak nástupom do áut pred budovou UPC. Následne sme sa rýchlym tempom presunuli na východné Slovensko do Slovenského raja kde sa nachádzalo naše ubytovanie, Turistický raj, malá oáza tvorená malými drevenými chatkami z minulého storočia v blízkosti lesa. Všetci sme sa zvítali, ubytovali a začali riešiť program na večer a nasledujúce dni. Večerný program sa začal spoločnou aktivitou, pri ktorej sme sa všetci aspoň trochu spoznali a pokračoval hraním spoločenských hier až do noci.
2. jún 2023 – Roklina Veľký Sokol
Po výdatných raňajkách na ktorých sme sa posilnili otčeho výbornými nátierkami, sme si dohodli program dňa, výstup na Veľký Sokol. Všetci sa rýchlo zbalili a presunuli sme sa krátkou jazdou autami do štartovného bodu. Na parkovisku sme si ešte dali stručné inštrukcie a smelo sme sa vybrali roklinou. Čakal nás zhruba trojhodinový výstup roklinou v ktorej sme sa mnohokrát museli brodiť z jedného brehu potoka na druhý cez kamene alebo popadané kmene stromov. Ako sme sa dostali k prvému brodeniu z jedného brehu na druhý, tak som pochopil, prečo sme si mali zbaliť nepremokavú obuv namiesto mojich južanských tenisiek. Tí šikovnejší a skúsenejší z nás mali dokonca zbalené sandále, nasadili si ich a brodili sa smelo potokom. My ostatní sme museli využívať svoje akrobatické schopnosti, aby sme sa nenamočili a nezašpinili od bahna. Ako istotne každý tuší, nie vždy sa nám to darilo a nakoniec skončil vo vode naozaj každý. Napriek všetkému sme sa posúvali ďalej a každému sa vždy podarilo prebrodiť. Postupne sa nám otvárala celá roklina a my sme pozorovali krásy prírody, ktoré zachytávala aj fotografka Barborka svojím objektívom. Všetko išlo fajn a každý si turistiku užíval, až do bodu, kedy nás nečakane príroda zaskočila. Spolu s Jožkom sme išli na konci zástupu, aby sme zbierali posledných a nikto nezaostal. Keď už boli všetci ďaleko pred nami započul som čosi ako hrom, ale tušil som, že to hrom nebol, hoci na ten deň hlásili dážď. Pochopil som, že sa niekde nad nami roztrieštila skala, ale úlomky zatiaľ nikde. Išiel som upozorniť Jožka, že by sme mali ísť keď sa zo svahu zrazu začali valiť na nás veľké úlomky skaly. Skryť sa nebolo kam, a tak sme sa s Jožkom dali do behu. Vďakabohu sme sa dostali mimo dosahu valiacich sa kameňov a až v bezpečí sme zistili, že Jožka jeden zasiahol a spôsobil mu nepríjemné poranenie dlane. Našťastie mala Bajka pripravenú lekárničku a hneď mu zranenie ošetrila. Akoby zázrakom sa nám nestalo nič horšie a myslím si, že pri nás stáli nie len anjeli strážni, ale mali sme aj poriadnu dávku šťastia. Každý bol v takom šoku, že situáciu nedokázal ani len komentovať, ale všetci boli radi, že sme odtiaľ vyviazli bez vážneho poranenia. Aj toto sa môže stať v horách a preto by mal byť človek neustále ostražitý. Ďalej náš výstup už pokračoval bez podobných adrenalínových zážitkov a my sme si užívali zaujímavú cestu plnú rebríkov, vodopádov a lozenia po skalách alebo stúpačkách zapustených v skalných masívoch.
Prešli sme celú roklinu, jednu z najdivokejších (o čom sme sa aj osobne presvedčili) a najdlhšiu v celom Národnom parku Slovenský raj. Na konci výstupu sme sa všetci posilnili pochutinami, ktoré sme si spoločne vyniesli a zhodnotili zážitky z cesty nahor.
Cestou naspäť sme sa ponáhľali k autám, aby sme ušli dažďu, ale hlavne, aby sme sa mohli venovať ďalším aktivitám v areáli nášho ubytovania. Keď sme sa vrátili na chatky, išli sme si rýchlo zahrať zápas vo volejbale, kde sa opäť ukázal bojovný duch UPC-čkárov po ktorom nasledovala sv. omša v prírode, takmer ako za čias Františka z Assisi. Ukázalo sa, že to nebol najlepší nápad, nakoľko sme celú omšu riešili problém s komármi.
Po omši nasledovala výdatná večera pripravená majstrovskými kuchármi a po nej opäť večer plný hier. Tentokrát išlo o súťaž a tímy si medzi sebou nič nedarovali, pretože každý chcel získať hlavnú cenu. Po ukončení spoločného programu odišla jedna skupina hrať opäť spoločenské hry a zvyšok ostal pri táborovom ohni a zhodnocoval deň. Nikto však nebol hore príliš dlho, nakoľko nás ďalší deň čakal náročnejší výstup a hlavne bol každý unavený z prvého dňa.
Report: Filip Pšenák
Príchod a turistika Veľkým Sokolom
1. – 2. jún. 2023
Koniec skúškového a začiatok leta znamená len jedno. Nami obľúbená letná chata. Tento rok sme sa ocitli v Turistickom raji v Podlesku, v Hrabušiciach. Názov neklamal a vážne sme sa cítili ako v raji, veď môžeme sa inak cítiť, keď sme v Slovenskom raji?
Prvý deň bol znamenitý príchod, ubytovaním sa do chatiek a spoločným večerom. Na druhý deň, piatok, sme mali v pláne okruh cez roklinu Veľký Sokol a Kamenné vráta. Po výdatných raňajkách bol program jasný. Prvé kilometre zbehli ako voda a neskôr sme sa už ocitli vo vode, keďže chodník viedol cez potok Sokol. Nálada panovala dobrá a hnala nás vpred cez kamene v potoku, prvé rebríky či prechody cez lávky zo stromov. Niektorým bolo až moc teplo, tak sa celý okúpali, iný išli pekne v sandáloch – lebo vraj v raji sa chodí tak 😊 Adrenalín stúpal exponovanými úsekmi, no svoj vrchol dosiahol, keď sme kdesi nad sebou začuli praskanie skál, ktoré sa pustili dole kopcom rovno ku nám. Len zázrakom sa nám podarilo im uniknúť bez veľkých zranení. Obedná prestávka padla veľmi vhod, ale aby sme dlho nesedeli začalo trošku popŕchať a tak sme sa pobrali na druhú časť nášho okruhu lesnou cestičkou. Ani nevieme ako zbehla cesta a to sme sa ocitli už pri autách, unavení ale zato zo žiariacimi očami a spokojným úsmevom. Svätá omša a výborná večera v Turistickom raji nám dodali dostatok energie na večerný challenge a večer plný zábavy pri ohníku. To už prišli aj ďalší členovia našej posádky. Uvedomujúc si, že zajtra nás čakajú ďalšie potulky rajom, sme sa neskôr, keď hviezdy žiarili na oblohe a ohník dohorel pobrali do chatiek dobiť baterky.
Report: Anička Maďarová
Prielom Hornádu a Tomášovský výhľad
3. jún 2023
Ranné vstavanie je po dlhom hernom večeri o čosi náročnejšie. Preto sme pri spoločných raňajkách niektorí mali ešte trochu zlepené oči, no svieži ranný vzduch a najlepšie Otčeho nátierky nás pomaličky prebúdzali do reality krásneho prostredia Slovenského raja. Dnes nás čakalo spoznávanie trasy prielom Hornádu – Tomášovsky výhľad – Kláštorisko. Obuli sme sa do turistických topánok, nabalili jedlo a vodu, vzali batohy na plecia a vydali sa na cestu. Rebríky, mosty, stupienky a reťaze prispievali k dobrodružnej atmosfére, ktorú sme si plnými dúškami užívali. Jožko možno túžil po trošku menšom dobrodružstve zo skúseností z predchádzajúceho dňa, no aj s poranenou rukou dnešnú turistiku statočne zvládal. Čas nám ubiehal rýchlo vďaka spoločným rozhovorom počas kráčania. Tempo sme mali výborne, pretože sme ešte nijako extrémne nestúpali. Na koniec trasy Prielom Hornádu sme došli približne za dve hodiny. Naše ďalšie kroky smerovali na Tomášovský výhľad, touto cestou sme už stúpali do kopca, čo nás rozdelilo na menšie skupinky podľa toho kto ako vládal. Otče bol samozrejme na čele najrýchlejšej skupiny, a kým sa tí pomalší dostali na Tomášovský výhľad, čakal nás hore nachystaný obed s krásnym výhľadom na okolitú prírodu. Spoločne sme si chvíľu oddýchli, pokochali sa výhľadom aj na vzdialené Vysoké Tatry, ktoré boli vďaka úžasnému počasiu krásne viditeľné. Po obednej prestávke sme pokračovali v našej ceste na Kláštorisko – už v skupinkách vládajúcich a na tých, ktorí si potrebovali dlhšie užívať pohľad na okolitú prírodu. Táto druhá skupinka mala navyše aj úžasný podporný tím na čele s Bajkou a Aničkou, ktoré sa o nás utrápených starali a motivovali rôznymi zaujímavosťami o fungovaní kartuziánskej rehole na Kláštorisku. Najväčšou motiváciou bolo čapované pivo čakajúce v cieli našej cesty. Po menšej prestávke sme pokračovali v ceste k ubytovni, niektorí aj s prehliadkou kláštora s výkladom v podaní našej „sprievodkyne“ Aničky. Všetci sme sa stretli spolu na chatkách pri spoločnej omši, po ktorej nasledovala opekačka. Zakončím tento deň už len malou myšlienkou z Otčeho kázne. V evanjeliu sme počuli slová „akou mocou toto robíš“ a v kázni sme dostali podnet na zamyslenie, akou mocou toto robíme, že zvládame aj ťažké veci, náročné túry, životné komplikácie. Akou mocou? Iba mocou Trojjediného Boha dokážeme žiť život v úplnej plnosti.
Report: Veronika Šašalová
Foto: Veľký sokol
Foto: Prielom Hornádu
