Kráľova studňa
Druhý ročník spoločného výletu v bratskom kňazskom spoločenstve máme za sebou. Pred rokom sme sa túlali Kremnickými vrchmi s nocľahom na Skalke. Tento rok sme zavítali do Veľkej Fatry s nocľahom na Kráľovej studni. Destináciu sme zvolili aj v spomienke na nášho brata Janka, ktorého si tento rok náš dobrotivý Boh povolal k sebe do večného spoločenstva a radosti. Asi pred tridsiatimi rokmi ma ešte ako seminaristu práve Janko zobral na výlet do doliny Túfna. Chceli sme pozrieť krasové jaskyne, ktoré pridávajú tejto doline na kráse. Našli sme však iba jednu z nich, Hornú Túfnu. Po rokoch, v „Covidovom období“, keď bolo trochu viac času, sa mi podarilo nájsť aj Dolnú Túfnu a Jankovi som sľúbil, že ho tam niekedy zavediem. Ale Pán Boh rozhodol inak a túto lokalitu sme navštívili už bez neho, hoci v našich srdciach bol stále s nami.
Všetci piati (Maroš, Dominik, Ľuboš, Andrej a ja) sme sa stretli v UPC v Banskej Bystrici. Keďže Maroš bol trochu zdravotne indisponovaný, išiel na Kráľovu studňu autom a nás zobral Zalámanou dolinou do blízkosti Dolnej Túfny. Trochu nás mrzelo, že medzičasom jaskyniari upravili vstup do tejto jaskyne a uzamkli ju. Spravili sme nejaké foto, zostúpili do doliny Túfna a pokračovali smerom k Hornej Túfne. Poobdivovali sme jej krásu a keď sme povypínali svetlá, užili sme si aj atmosféru jaskynnej tmy. Oči si tak privykli, že ani tma nakoniec nebola úplne tmavá a videli sme v nej aj bez zažatých čeloviek.
Keď sme vyšli z doliny Túfna, dali sme krátku konzumnú prestávku a v družnom rozhovore postupovali smerom k nášmu nocľažisku. Cestou sa k nám pridal aj Maroš, ktorý nám išiel oproti. V hoteli nás bolo iba niekoľko, a tak sa večer niesol v družnom, nerušenom a verím, že aj trochu tvorivom rozhovore… 🙂
Ráno sme sa spoločne vybrali na Krížnu. Počasie bolo nádherné a ponúkali sa prekrásne výhľady na veľkofatranské hrebene. Na Krížnej sme sa rozlúčili. Ľuboš s Marošom sa vrátili po auto k hotelu a my s Dominikom a Andrejom sme pokračovali cez Rybovské sedlo do osady Rybô. Tam nás už s naším novým Transportérom čakala Barborka. Nakoniec sa nám podarilo prísť do UPC-čka skôr ako Marošovi s Ľubošom. Dali sme si ešte spoločnú kávu a rozišli sa každý svojím smerom.
