Jyrgalan
Asi 60km od Karakolu v provincii Issyk Kul sa nachádza obec, ale aj údolie Jyrgalan (Жыргалан). Keďže miestni obyvatelia, pôvodne zameraní na baníctvo, hľadali po rozpade Sovietského zväzu iný spôsob obživy, rozhodli sa využiť krásu okolitej prírody. V roku 2016 sa šesť miestnych rodín spojilo a vytvorilo združenie Jyrgalan Destination Organization (DMO), ktorého úlohou je zvyšovať kompetenciu regiónu, propagovať, prijímať a hostiť prevažne zahraničných cestovateľov. Absolvovali školenia v oblasti pohostinstva a sprievodcovstva. Zrekonštruovali svoje domovy, aby mohli lepšie ubytovať hostí. Ponúkajú ubytovanie aj v jurtách. Vybudovali niekoľko desiatok kilometrov turistických trás (Musím potvrdiť, že som s prekvapením pozeral do “mapy.cz”, že ukazujú turisticky značený chodník 🙂 ) Dokonca tu majú svoju stanicu aj miestni záchranári.
Región v súčastnosti ponúka celoročne aktivity v takmer nedotknutej panenskej prírode. Letnú turistiku, turistiku na koňoch, horskú cyklystiku a samozrejme zimné športy ako freeride a skialpinizmus 🙂 . Vraj je to raj skialpinizmu a freeridového lyžovania Kirgizska a Strednej Ázie.
Zaparkovali sme vo výške asi 2300m neďaleko ubytovacieho zariadenia, ktoré ponúkalo ubytovanie aj v jurtách. Ako sme sa neskôr dozvedeli, je tu možnosť požičať si aj skialpové vybavenie. Ja s Dominikom sme pripli lyže a vybrali sa ľavou vetvou údolia ďalej s tým, že sa rozhodneme, čo uskutočníme, keď sa nám údolie viac otvorí. Andrej s o. Martinom sa rozhodli poprechádzať po okolí a objavovať zaujímavosti osady Jyrgalan (Жыргалан). Okrem iného zistili, že tu vraj nedávno boli na cvičení aj naši slovenskí záchranári, a že školili aj miestnych obyvateľov, takže Slováci tu majú vybudované dobré meno. Nás sa na konci domov opýtal miestny záchranár v uniforme, kam ideme a či máme “piepsy” – doslovne použil termín bežne užívaný aj u nás doma. Nebola to žiadna kontrola, iba priateľský rozhovor, keďže stal pred bránkou stanice.
Nakoniec sme si vybrali jednu z vyšľapaných trás. Keďže čas pokročil, bolo už dosť teplo a sneh bol nesmierne omäknutý. Takže stúpiť mimo vyšľapanej trasy znamenalo preboriť sa aspoň po stehná do snehu. Trasa sa tiahla vpravo a kľučkujúc hrebeňom naberala výšku. V dolných partiách bolo nesmierne teplo a my sme sa tešili z každého tieňa, ktorý poskytovali stromy. Postupne sme vyšli na otvorené priestranstvo. S pribúdajúcou výškou klesala teplota a bolo nám príjemnejšie. Z hrebeňa sa nám otvorili nádherné a majestátne doliny so štvor až päťtisícovými kopcami. Pochopil som, že okolité svahy naozaj ponúkajú nesmierne skialpinistické vyžitie, stačí len prísť a zotrvať tu niekoľko dní. Asi pol hodinu od vrchola som musel vymeniť pásy, boli mokré a lepil sa mi na ne sneh. Dominik postupoval ďalej. Na vrchu sme absorbovali krásu a majestátnosť prírody. Oproti z doliny sme počuli citoslovcia radosti, vraj francúzskych freeriderov, ako sme sa neskôr dozvedeli od Andreja a o. Martina.
My sme nadol išli opatrnejšie, náš svah bol dosť omäknutý. Hľadali sme trasu smerom k zaparkovanému autu. Išli sme opatrne, ale niekde sme si to aj vychutnávali. Sneh bol naozaj veľmi hlboký a zvláštne sypký. Vraj tu je takzvaný suchý sneh. Teda keď zastanete alebo nemáte správnu rýchlosť, tak ste v momente po pás zaborení. Pripadalo mi to ako na vodných lyžiach, keď prestane ťahať čln. Nakoniec sme úspešne prišli k nášmu autu a od toho suchého snehu sme boli celkom slušne mokrí 🙂 .
Čo dodať na záver? Som rád, že sme sem zavítali, Jyrgalan (Жыргалан) je naozaj veľmi krásny a ponúka veľké možnosti, určite na zimnú, no myslím, že aj na letnú turistiku.
