„Пик Андрея“
Tretí z našich výletov do kirgizských hôr sme si vybrali niečo ľahšie. Sprievodcu nám robila sr. Emília a zobrala nás do lyžiarského strediska Ak Tash (Ак Таш). Až po návrate som vygooglil, že sa nachádza na hranici Národného parku Ala Archa (Ала Арца). Ten je pravdepodobne pomenovaný podľa rieky rovnakého názvu. V osade Nauka (Наука) sme odbočili na neupravenú úzku cestu, ktorá stúpala pomerne vysoko. Nachádzajú sa tu tri lyžiarské strediská a Ak Tash (Ак Таш), samozrejme 🙂 , bolo to najvyššie položené. Pre zaujímavosť spomeniem názvy okolitých vrcholov: Peak Literaturnyj Kyrgystan 3520m (Пик Литературный Кыргызстан), Peak Pioner 4008m (Пионер), Peak Komsomolec 4280m (Комсомолец), Peak Uchityel 4541m (Учитель), ale aj dominantný Peak Semionova 4895m (Семёнова)… Samozrejme v skutočnosti som iba odhadoval, ku ktorým štítom priradiť tieto mená, ale zaujalo ma, ako bývale politické zriadenie ovplyvnilo miestne názvoslovie 🙂
Stredisko je vraj v prevádzke iba cez víkend, a tak bol celý svah iba náš. Nikomu neprekážalo, že ho križujeme, ako len chceme. Lanovka bola staršieho technického dáta a asi by som si poriadne zvážil, či by som ju využil. V každom prípade nás to nemuselo trápiť. Tentokrát išiel s nami aj Andrej a spolu sme vyšľapali na hornú stanicu lanovky. Tam sme Andreja vypravili bezpečne nadol, predsa len musí ešte nadobudnúť trochu viac zručností na lyžovanie vo voľnom teréne a my s Dominikom sme sa pobrali ďalej. Vystúpili sme na vrchol kopca, v ktorom sme sa nachádzali. Keďže jeho názov sme nenašli, tak sme ho z úcty k nášmu kamarátovi pomenovali “Peak Andrejov” (Пик Аидрея) 🙂 .
Na vrchole sme urobili zopár fotiek a spustili sme sa do doliny Kashka Suu (Кашка Суу). Spustili ako spustili. Niekde sme išli na lyžiach, niekde zase pešo. Niekedy pre nedostatok snehu, inokedy pre husté porasty. Spravidla smerom nadol, ale niekedy aj kúsok nahor. Priznám sa, že tak často som už dávno neskladal a nenahadzoval pásy, ako teraz. Bolo to však veľmi krásne.
Takmer od začiatku, už cestou nahor, nás sprevádzal čierny pes, ktorého sme začali volať Šarik. Až na to, že mu vadilo šušťanie lyží a sem tam sa plietol do trasy zjazdu, bol celkom dobrý spoločník. Okrem iného sa zdalo, že je znalý terénu, neraz nám ukázal správny smer alebo “jelení chodníček”.
V doline sme nahodili lyže na batoh, postupne prišli na nám už známu vozovku. Začali sme ňou zostupovať do osady Nauka (Наука) a Andrejovi so sr. Emíliou sme do strediska Ak Tash (Ак Таш) poslali správu, aby nás cestou nadol vyzdvihli. Postupovali sme v družnom rozhovore a plní zážitkov. Spočiatku po ceste, potom skratkami, niekedy dokonca aj na lyžiach. Šarik nás verne sprevádzal. Nakoniec sme sa stretli na začiatku osady. Rozlúčili sme so Šarikom a opäť sme sa plní dojmov vracali do Biškeku 🙂 .
Poznámka: Pri názvosloví používam fonetický prepis textov v angličtine, takto sa nachádza takmer vo všetkých mapách, teda aj na “mapy.cz”. Myslím, že to pomože tým, ktorí si to chcú vyhľadať.
