Chata p. Borišovom
Beží posledný týždeň skúškového obdobia a na intrákoch v blízkosti UPC je naozaj minimum ľudí. Všetci sú už viacmenej doma. Od štvrtku máme naplánovanú medzisemestrálnu alebo skôr zimnú chatu. Tak som si povedal, že skôr, ako sa ponoríme do nového semestra a nových aktivít, vyrazím ešte niekde do hôr, aby som pookrial a verím, že aj načerpal nový elán 🙂
Zvažoval som prejsť časť nízkotatranského hrebeňa s nocľahom na Kamienke na Chopku alebo časť hrebeňa Veľkej Fatry s nocľahom na Chate pod Borišovom. Predzvesť veterného počasia s výrazne zníženou viditeľnosťou ma nasmerovala do Veľkej Fatry, kde bola predpoveď “čosi” priaznivejšia.
V každom prípade som už vo Vyšnej Revúcej začínal s lyžiarskými okuliarmi na tvári. Snehu bolo neúrekom, stopa žiadna. Do Sedla Ploskej som sa aj s lyžami celkom slušne brodil, takže o nejakom vysokom tempe sa ani nedalo hovoriť. Ale… užíval som si to…
V Sedle Ploskej pribudol ako vietor, tak aj membránová bunda a teplé gate… viditeľnosť sa rapidne zhoršila a orientácia podľa tyčového značenia bola pomerne náročná. Hrebeň bol však sfúkaný na dosku, takže sa kráčalo ľahšie. Prekvapilo ma, že sa dalo z Ploskej zlyžovať smerom k Borišovu. Išlo síce o vyfúkanú snehovú dosku, ale netrčali žiadne tráviny, kriaky či kamene.
Na chate som bol totálne sám, teda až na miestnu posádku 🙂 Atmosféra akú si vychutnávam… kľud, knižočka a sem tam nejaké slovo s chatárom… 🙂
Na druhý deň bolo počasie podobné, a tak som to zbytočne vo vetre a v zlej viditeľnosti nesilil hrebeňom na Krížnu, ale cez Ploskú som sa vrátil do Vyšnej Revúcej. Zo Sedla Ploskej už bolo lepšie vidieť a poľavil aj vietor, a tak som si mohol vychutnať nepopísaný prašan.
Na rýchlosť, dĺžku a prevýšenie to síce nebolo nič svetoborné, žiadne rekordy som nelámal, ale účel to iste splnilo 🙂
