Hričkovská dolina
Aničkine narodiny už tradične oslavujeme na niektorej horskej chate. Tie tohtoročné mali špecifický charakter, čomu nasvedčuje aj titulok tohto reportu. Snilovské sedlo je bytostne spojené s Malou Fatrou a vrch Zvolen na Donovaloch zase s Veľkou.
Nuž naozaj sme začali na Donovaloch, kde sme sa všetci stretli a vyrazili do Vrátnej doliny. Cestou sme potvrdili nocľach na Chate pod Chlebom a plánovali ako to všetko zrealizujeme. Cieľom bolo chytiť lanovku do Snilovského sedla, na ktorú sme vypravili Dašku, ako jedinú pešiu turistku, s tým, že ju tam vyzdvihneme a už spoločne sa dostavíme na chatu. Anička, Barborka a ja sme išli do sedla na pásoch. Kým sme vyšli hore, lanovku už odstavili a Daška rozvíjala kontakty s ujom lanovkárom, ktorý mal nočnú službu na hornej stanici. Ani sme netušili, ako sa tento kontakt ukáže dôležitým.
Spoločne s Daškou sme vyšli od lanovky do Snilovského sedla. Dostali sme sa do silného vetra, ihličkového sneženia a hoci bola viditeľnosť takmer nulová, boli sme ešte stále pokojní, veď na chatu to nie je ďaleko. Nakoniec sme tam nedošli. Jednak sme netrafili zimný chodník a Daška sa bez lyží prebárala takmer po zadok. Postupovali sme veľmi pomaly, až sa zotmelo a na dievčatách som videl, že zima im výrazne ubrala na nálade. Nakoniec sme sa rozhodli vrátiť k lanovke, ktorú sme našťastie úspešne našli. Ujo lanovkár sa nás ujal, poskytol zázemie, teplo, poživeň… Plánovali sme zostup do Vrátnej, keď prišla informácia, že kvôli zásahu horskej služby musia pustiť lanovku. Záchranári nám hovorili, aby sme radšej počakali na nich a spolu s nimi zišli lanovkou, že počasie za to nestojí, tak sme sa nechali presvedčiť. Ujal sa nás opäť lanovkár, ujo Jano. Rozprával mnohé zážitky a keďže už mal cez 70 rokov, zážitkov bolo naozaj veľa.
Po vyše troch hodinách sme sa nočnou kabínkou dostavili k autu vo Vrátnej doline. Podľa slov horskáčov, počasie bolo naozaj zlé a teda vraj aj oni mali problém s orientáciou… Spokojní a plní aj vlastných zážitkou sme sa presúvali späť na Donovaly do Zorničky. Tá nám však nebola tak ľahko dopriata. Padnutý strom cez cestu, asi kilometer od Zorničky, nám predĺžil cestu o ďalšiu 1/2 hodinu. Nakoniec sme zhruba o 23:30 úspešne popíjali “zaslúžený”, nielen narodeninový, pohárik 🙂
Na druhý deň sme si vychutnali Zvolen “trasou A” a prašan na relatívne bezpečných svahoch Hričkovskej doliny. Oslava samozrejme pokračovala ako v sobotu, tak aj v nedeľu po večernej omši v UPC spolu s ostatnými v spoločenstve našich blízkych 🙂
PS.: A samozrejme týmto aj my ďakujeme prevádzkovateľovi strediska a zamestnancom lanovej dráhy za mimoriadne spustenie lanovky 🙂
