alebo: Ako som si išiel kúpiť baterky a skončil som na Passo Falzarego
PÚTNIK
Rád sa túlam. Ľudia sa, vraj, čo sa týka cestovania, delia na dve základné skupiny: plánovači a pútnici. Som si istý, že patrím do tej druhej menovanej. Keď prídem do nejakého nového mesta, rád si pred tým nepozriem, aké všetky pamätihodnosti by mi nemali ujsť, a namiesto toho sa len tak túlam ulicami a čakám, čo ma stretne.
BROMPTON
Brompton je na túlanie ako stvo- rený. Je to taký malý skladací bicykel so smiešne malými 16- palcovými kolesami. Náš rozum je zvyknutý posudzovať na základe skúsenosti, a pri pohľade na čudný bicykel s nemotornými kolieskami vám vsugeruje pred- stavu, že taký bicykel musí byť určite pomalý a ťažkopádny. Opak je však pravdou, Bromp- tony sú veľmi svižné a efektívne stroje.
BATERKY A POCOL
Musím sa priznať, že moje ambície neboli veľmi veľké, nakoľko som tento bicykel ešte nemal v naozajstných horách. V Cortine, zhruba 3 kilometre od nášho kempu bol obchodný dom, kde som si potreboval kúpiť baterky. Okrem toho ma veľmi lákala myšlienka “vytiahnuť” to až ku vojenskému pametníku v oblasti Pocol, ktorý sa čnie asi 300 výškových metrov na Cortinou. Pred rokom sme tam boli pešo a pamätal som si, že k nemu išla pomerne solídna asfaltka. Veď uvidíme.
CINQUE TORRI A PASSO FALZAREGO
Na Pocol sa mi nakoniec podarilo vybicyklovať pomerne ľahko a ešte pred poludním som v miestonm hoteli zapíjal sendvič limonádou. Zdalo sa mi ešte priskoro vracať sa do kempu, zvedavo som teda scrolloval po mape, kam by sa ešte dalo zájsť. Zhruba 6 kilometrov od Pocolu (a ďalších 400 výškových metrov) bolo parkovisko pod Cinque Torri. To vyzeralo ako vhodný cieľ. Pozorne som preratával stúpanie a kontroloval vrstevnice na mape, či snáď nebude niektorý úsek príliš strmý. Môj skladací bicykel totiž má prevody, ale iba šesť, a aj ten najľahší z nich je pomerneťažký na nejaké vážnejšie stúpanie. Všetko vyzeralo sľubne, vypýtal som si ešte jednu limonádu, prelial som si ju do fľaše a odvážne som sa vydal šľapať do kopca.
Cestou som stretával veľa cyklistov; niektorí predbiehali mňa, niektorých som predbiehal ja. Jediné, čo nás odlišovalo, bolo, že všetci ostatní mali cestné bicykle s nekonečno prevodmi, špeciálne cyklistické dresy a topánky, aerodinamické prilby a karbónové rámy. Ja som mal skladačku so smiešnymi kolieskami, sandálky, košeľu a rupsačik. Nejednému protiidúcemu cyklistovi som vyčaril úsmev na perách, jedného som dokonca pomerne hlasno rozosmial.
Nakoniec sa mi, s pomerne veľkou námahou, podarilo dokrútiť až na parkovisko Cinque Torri. V miestnom lokále som si, už tradične, objednal limonádu na doplnenie tekutín, ktoré som cestou vypotil. Nohy už toho mali pomerne dosť, tie by sa v tomto momente spokojne otočili a vrátili späť do kempu, ale hlava mi ne- dávala pokoj: veď sme už iba 300 výškových metrov pod vrcholom priesmyku Falzarego. Takúto príle- žitosť by bolo škoda nevyužiť. Odlial som si teda z limonády do fľaše a presvedčil som svoje nohy, že ideme až na Passo Falzarego.
MAGNIFICAT
Nebudem klamať; na Passo Falza- rego som vykrútil z posledných síl, oddychoval som zhruba každých 10 minút. Moje svaly nestíhali rege- nerovať z tej veľkej námahy pomerne ťažkého prevodu.
Na vrchu Passa Falzarega (2105 m.n.m.) je niekoľko obchodov, hotelov a jedna veľmi pekná kaplnka. Samozrejme, že som zamieril rovno k nej v nádeji, že sa trochu schovám
pred dotieravým slnkom. Nad vchodom do kaplnky je veľký nápis Magnificat anima mea Dominum, a vnútri veľký obraz s výjavom navštívenia Panny Márie. V momente, keď som zbadal ten obraz som mal pocit, akoby som bol súčasťou toho dávneho prí- behu. Práve som vyšľapal do výšky 2100 metrov na malom bicyklíku no môj rozum, ktorý je zvyknutý posudzovať na základe skúseností mi hovorí, že to by snáď ani nemalo byť možné. Pri tom som pozeral na obraz dvoch tehotných žien — jedna počala v pokročilom veku, druhá z Ducha Svätého — a môj rozum, ktorý je zvyknutý posudzovať na základe skúseností mi hovorí, že to by tiež nemalo byť možné. Zdá sa však, že obidva tieto príbehy sa sku- točne stali a mne nezostáva nič iné, len si opakovať nápis nad vchodom do kaplnky: “Velebí moja duša Pána…”
Michal
