Giovanni Barbara
Občas sa mi pritrafí nejaká netradičná oslava menín – súvisí to hlavne s turistickou sezónou, ktorá v tom čase zvyčajne prebieha. Podarilo sa aj toho roku.Inšpirovaní portálom https://www. viaferraty.cz/ferrata/via- ferrata-giovanni-barbara- lucio-dalaiti/ a upozornení na skorú búrku portálom meteoblue.com, sme sa rozhodli pre krátku ľahkú dvoj- ferratu Giovanni Barbara – Lucio Dalaiti.
Podrobnosti, kde zaparkovať a kam potom ísť, vynechám, sú uspokojivo popísané na linku vyššie. Podelím sa s pár dojmami. Po cca polhodinovej prechádzke lesnou cestou štandardne vyzerajúcim lesom sme prišli k štandardne vyzerajúcemu mostu. Až po vykročení na most sme zistili, že vedie cez neštandardne hlboké údolie vymyté riekou. Po tom, ako sme si užili výhľady a pohľady, začali sme sa zháňať po našej ferate. Po niekoľkých konfrontáciách s mapou sme usúdili, že sme na mieste – ferata začína hneď za mostom vľavo. Orientačný bod sú lavičky, ktoré sa hodia na obliekanie ferratovvého setu. Prvá časť je naozaj impozantná – vedie pohodlným chodníkom k vodopádu, ktorý prekonáva pomedzi stenu a „závoj“ vody. Povinná foto. Ďalej cesta klesá nižšie do údolia, do ktorého sme sa predtým dívali. Pohodlný chodník sa mení na dobre zaistené „zliezanie“. Za mostom vpravo (nejaký chodník ide aj pred mostom vľavo) ferata zmení názov a vráti sa na miesto, kde sa začala. Ja „zajko-bojko“ som si ju miestami užívala trochu menej ako zvyšok výpravy, ale objektívne nešlo o nič náročné. Super tip na krátku túru v okolí Cortiny a super spôsob ako stráviť meniny. Hlavne v kombinácii s grilovaním za búrky v kempe pod dômyselne upevnenou celtou 🙂
