Torre di Toblin
Po roku začína opäť naše dobrodružstvo v Cortine d’Ampezzo. Na začiatok sme naplánovali klasiku v okolí Tre Cime di Lavaredo. Zaparkovali sme pri Rifugio Auronzo vo výške 2333m a vybrali sa v zástupe davu do sedla Forcella di Lavaredo (2454m). Tu sme sa vzhľadom na Barborkinu fyzickú indisponovanosť rozdelili. Dievčatá – Anička a Barborka – pokračovali „diaľnicou“ k Rifugio Locatelli (2438m) a mužská časť – Michal, Green a ja – sme hrdinsky pokračovali smerom k Monte Paterno, k chodníku z 1. sv. vojny, ktorý sa označuje aj ako Via ferrata De Luca – Innerkofler. Ide o systém tunelov a chodníkov vrezaných do skaly, ktorý cez sedlá Forcella Passaporto (2589m) a Forcella del Camoscio (2650m) smeruje k miestu nášho plánovaného stretnutia, teda k Rifugio Locatelli.
Ferrata je krásna a nenáročná, najľahšej obtiažnosti „A“. Ponúka však nádherné výhľady. V sedle Forcella del Camoscio, teda v Kamzíčom sedle, sme sa nechali zlákať na Monte Paterno (2744m). Náročnosť tohto úseku sa charakterizuje ako „B-C“ a ak sa neponáhľate, oplatí sa. Výstup aj vrchol je prekrásny.
S dievčatami sme sa stretli potom, ako sme sústavou zaistených tunelov zišli z Forcella del Camoscio k Rifugio Locatelli. Barborke sa už polepšilo, a tak sme prijali výzvu aj na náročnejšiu Ferratu delle Scalette, ktorá ide na Torre di Toblin (2617m). Bola to výzva hlavne pre Aničku, ktorá mala na nej pred rokom problém a potrebovala aj pomocné lano. Tentokrát sme to všetci zvládli v oveľa väčšej pohode. Hore nasledovalo fotenie, kochanie a eufória radosti.
Potom už len zostup Ferratou dell Cappellano Hosp a cesta s ostatným zástupom turistov od Rifugio Lacatelli k autu.
