sedlo Tri kríže
Pokazené auto nám zmenilo víkendové plány. Green vymyslel, že by sme mohli ísť na Nevoľné na bikoch. Mne sa veľmi nechcelo, ale … čo doma? Vonku 13 stupňov, premenlivé počasie a jeho odhodlanie ísť ma presvedčili. Mapa ukazovala, že nás čaká 27 km. Vydali sme sa asfaltovou cestou z Badína (369 m) smerom do Badínskeho pralesa. Mne stále v hlave prúdilo, že je ruja a teda poľovná sezóna v plnom prúde, hádam si nás nikto nezmýli so zverou 🙂 (pomerne podobne som fučala). Otáčala som sa na každé prasknutie (ktorých bolo vďaka dažďu dosť). Asi po hodinke ťahania nás bez akýchkoľvek výčitiek len tak obehli jelenice nasledované krásnym jeleňom. Ďalej nás už sprevádzalo ručanie, predpokladám, že dvoch jeleňov 🙂 Asi po 10 km sme opustili asfaltovú cestu a po krátkom úseku na lesnej ceste sme odbočili doľava a začali stúpať na hrebeň. Bicykle sme tlačili, niesli, šmýkali sa, začal fúkať nepríjemný vietor. Výhľady ale stáli za to. Z Hornej Skaly (1140 m) sme pokračovali do sedla Tri kríže (1182 m). Odtiaľ cestou zarúbanou (po ťažbe) plnej blata na Hostinec (1148 m). Myšlienkami som opustila poľovníkov (začali sme stretať turistov a hubárov) a presunula som sa na Vincent Piramide. Moje ruky začali mrznúť ako tam, vysoko v Alpách. Počítala som, koľko druhov rukavíc mám doma v krabici (tenké, hrubšie, najhrubšie), aké by sa z nich dali vytvoriť kombinácie 🙂 a kládla som si otázku, akože nenaskákali samé do ruksaka…?!? Blížiac sa po lúkach na Kremnický štít (1008 m) sa začalo konečne trošku oteplievať. Obehli sme naše hubárske lokality, krátko sa zastavili pri chate TJ Sokol Nevoľné a po lesnej ceste sa spustili do Nevoľného (704 m). Prišli sme špinaví ako prasiatka, ale mojim omrznutým prstom sa podarilo ohriať sa. GPS nám na záver ukázala, že sme si trasu skrátili na 22 km. S nejakým tým oddychom, teda oddychmi 🙂 a s Greenovými debatami s turistami nám to trvalo asi 4:30 hod.
Sľúbené gpx s trasou.
Bola to pekná a nenáročná trasa (Barborka nebude súhlasiť 🙂 ). Úsek, kde treba bicykle niesť do prudkého kopca, sa dá obísť po lesnej ceste. Avšak takýmto počinom by človek prišiel o majestátny výhľad z Hornej skaly, ktorý určite stojí za trošku nepohodlia.
P.s.: večer ešte priložím gpx súbor z trasou, ak si to bude chcieť niekto pozrieť na mape.
Bola to pekná a nenáročná trasa (Barborka prekvapivo súhlasí :)). Z úsekOV, kde bolo treba bicykle niesť do prudkého kopca mi navrela na pleci hrča s krvnou podliatinou. Avšak som neprišla o majestátny výhľad z Hornej skaly, ktorý fakt stojí za trošku tej bolesti. Veľmi podobný je zo sedla Tri kríže 😀 😀 😀
P.S: Ale naozaj pekné, aj keď som nestíhala na Greenove tempo.
vidis keby si mala taky ruksak ako ja mohla si si usetrit krvnu podliatinu je velmi dolezite spravne bike nasadit na rameno idealne na popruh od ruksaku aby netlacil ale zamyslam sa nad tym ze ked si mala pri sebe takeho gentlemana mohol s tym nosenim trosku pomoct
ale aj tak palec hore a klobuk dolu ze ste sa v takom nstabilnom case vybrali na takuto vobec nie jednoduchu turu
inac green sa na fotkoch tvari riadne husto najma pri studovani navigacie:)
Ešte to chce z mojej strany veľa tréningu, aby som si nacvičila správne nosenie bicykla. A potom si kúpime ruksak 🙂 No a Green, bola som rada, že ma vôbec počkal 🙂 🙂
No ako , ved som nerobil nic ine len cakal. :D:D
Zdá sa mi, že vyššie uvedený komentár možno považovať za spam a bolo by dobré odstrániť ho (nie autra, ale komentár, či?).