Vysoká
alebo
Dve tváre turistiky
Skorá kávička a jasná obloha, už toto naznačuje krásny deň. Pán na parkovisku pri stanici Popradské pleso utrúsi: “Dnes tu bude veľa ľudí…“ Z kufrov áut vyberáme s drkotajúcimi zubami bicykle, sadáme na ne a smerujeme k Popradskému plesu. Na končiaroch vidieť červenkasté lúče slnka. Pri Popradskom plese zaparkujeme tátošov a pokračujeme do Zlomiskovej doliny. Po príjemnom občas zamrznutom chodníčku stúpame pod morénu Ľadového plesa. Obzeráme Lúčne sedlo, Končistú a odbočujeme doľava do dolinky (naľavo Dračia hlava, vpravo Ošarpance). O.Martin vytvoril nový úzus: naštudovať trasu, vydať sa na cestu a ísť inou trasou. Takže nevystupujeme do Dračieho sedla, ale držíme sa v dolinke vpravo. Najschodnejšou cestou vystupujeme nahor. Do centrálneho žľabu vstupujeme zhruba na úrovni cesty prichádzajúcej od Rysov cez Kohútik. Hľadajúc najlepšiu cestu s miernymi odbočkami vystupujeme na vrchol, ktorý máme celý pre seba. Poďakujeme Stvoriteľovi za krásu a sadáme si, aby sme mohli absorbovať tú nádheru a zjesť proviant :). V opise sa bude už len ťažko pokračovať. Za gýčového počasia boli výhľady také neuveriteľné …Sediac myslím na dokument Sny o slobode od Pavla Barabáša, ktorý mi včera otče ukázal a na Olda Bublíka, ktorý tu odpočíva. Srdce sa raduje, oči pozerajú, myseľ jasnie …
Kopec oproti je plný mravcov. Pán z parkoviska mal dobrý odhad. Rysy posiate ľuďmi, druhá tvár turistiky. Zostupujúc dolu cez Kohútik postupne počujeme čoraz viac bzučiaci dav. Stoj čo stoj sa nám nechce ponoriť sa do neho, opustiť ticho hôr, príjemnú samotu.
Z tejto výšky zisťujeme prečo je Žabie pleso žabím 🙂 V sedle Váha odkladáme prilby, sedáky. Príde za nami chalan zo Španielska a pýta sa nás (po anglicky) či sme horskí vodcovia… nie, nie len obyčajní turisti.
Kľučkujeme nadol, čakáme v zápche pri reťaziach, obzeráme Žabieho koňa, predbiehame, hlavne len nech už sme dole. Zadosťučinením za prepchatý chodník nám je zjazd na bicykloch z Popradského plesa. Sme teda obyčajní turisti, ale aj vďaka dnešnému dňu s neobyčajne krásnymi zážitkami.
Barborka, ty si ale rýchla… Takto ma predbehnúť 🙂 Idem písať článok, napíšem nadpis, vyberám fotky a kým ich vyberiem, článok už je hotový :).
Vďaka, je pekný a myslím, že si krásne vystihla nádheru ktorú sme zažili.
:)Green na mňa vyvinul telefonický nátlak, že to tam mám dať 🙂 Inak by som sa nepredbehla …
Nevadí, ale dúfam, že mi priznáš spoluautorstvo. Nadpis, podnadpis a fotogaléria je odo mňa 😉
Priznávam, všetko si dokonale pripravil a nie po prvý krát. Zišlo by sa vytvoriť taký spoločný profil 🙂
Musime si to dakedy zopakovat, bolo to tam super
Pekné. Ale počasie podľa mňa nemôže byť gýčové 🙂
Jasné, že nie 🙂 treba chápať ako prenesený význam slova …