Hrebeňom M. Fatry
Už nejaký čas som rozmýšľala, že by som chcela ísť na nejakú túru, ale nebolo s kým, až kým neprišla ponuka z „nášho“ UPC, kde som už dávno nebola. Prečo nespojiť príjemné s ešte príjemnejším? ☺ Odpoveď bola jasná.
Naša výprava mala 8 členov. Niektorí sme začali už v UPC svätou omšou a vynikajúcim obedom od o. Martina (ako vždy ☺), zvyšok posádky sme nalodili cestou a zakotvili sme v Strečne pri „Irenke“. Zobrali sme naše (niektorí aj ťažké) ruksaky, obuli si turistickú obuv a mohli sme vyraziť.
Prvou zastávkou bol Starhrad. Výhľad stál za to, ale tušila som, že ešte príde čosi lepšie ☺. Vyšli sme na hrebeň a moje tušenie zostalo len matnou spomienkou. Teda až do chvíle, keď sme za sebou začuli hromy. Pridali sme do kroku, no to stúpanie bolo „nekonečné“. Ešteže nás motivovala veta: „Už len 10 minút!“ – hoci sme ju počuli minimálne 15x ☺ .
„10“ minút predsa len prešlo a my sme stáli pred Chatou po Suchým. Doplnili sme tekutiny a zaplnili naše žalúdky, načerpali silu a utužili vzťahy rozhovormi a zaslúženým spánkom v horskej chate (pre niektorých z nás prvýkrát).
Druhú časť našej výpravy sme začali svätou omšou. Vyrazili sme po zjazdovke a na Príslope pod Suchým sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna išla na Suchý a my sme zamierili priamo na Stratenec cez Vráta, kde sme stretli prišelcov zo Suchého. Pochutnali sme si na daroch prírody a pokračovali sme v ceste. Prešli sme Sedlom Priehyb, pri prameni sme si dali skvelý suchý obed (och, tie rezníky) a pokračovali sme smerom na Pekelník, Malý Kriváň, až sme vyšli na Veľký Kriváň. Znovu sa heslom našej výpravy stala veta: „Už len 10 minút!“, hoci to nebolo také náročné. Výhľad bol úžasný a pocit na horách je pre mňa vždy nezabudnuteľný. Na horách si človek dokáže uvedomiť ich majestátnosť a dielo, ktoré bolo pre nás vytvorené.
Pomaly sme sa pustili dole k Chate pod Chlebom, oddýchli sme si, dali si kofolu a za zvuku hromov sme sa rozbehli k vlakovej zastávke do Šútova-Ratkova. Cesta dolu sa zdala byť dlhá, no všetci sme to zvládli. Vlakom sme sa vrátili do Strečna a odtiaľ do Žabokriek na grilovačku k Palimu, kde sa k nám pripojili ďalší UPC-čkári.
Celá naša túra bola veľkým zázrakom. Napriek zvuku hromov nás búrka nezastihla ani raz. Podarilo sa mi prekonať samu seba a objavila som v sebe silu, o ktorej som nevedela.
