Pred víkendom pekne nasnežilo a tak som mal na sobotu naplánované bežky. Otec Martin však prišiel s ponukou či by som nechcel vyskúšať skialp, ktorého je on oddaným priaznivcom. Síce sa neviem ani poriadne lyžovať ale možnosť vyskúšať skialp ma vždy lákala. Pri lyžovaní na Novej holi som si párkrát (doslova pár 🙂 skúsil i jazdu pomimo zjazdovky, avšak v oboch prípadoch to skončilo papuliakom 😀 (Pre tých, čo sa nevyznajú v tejto odbornej lyžiarskej terminológii, je to vtedy keď skončíte papuľou v snehu 😉
I z tohto dôvodu som mal pred skialpom a skialpinistami rešpekt. Zistil som však, že lyžiarske nedostatky
sa dajú nahradiť odvahou, respektíve som to vydedukoval z toho, že otec Martin zavolal i môjho
spolubývajúceho Paliho. Pali v živote nestál na lyžiach ale bol dostatočne odvážny, aby sa k nám napriek
tomu pridal.
V sobotu ráno o pol deviatej sme sa tak stretli v UPC. Traja skialpinisti otec Martin, Anička a Bajka
doplnení dvomi ťažko povedať či odvážnymi alebo hlúpymi, ale minimálne odhodlanými začiatočníkmi.
Ešte sme trochu posrandovali, vypili čaj a kávu a nasadli do áut. Vzhľadom na všetku výbavu sme sa
rozdelili do dvoch áut. Páni do jedného a dámy do druhého. Neviem čo sa dialo v tom druhom, ale
v prvom sme mali typickú chlapskú diskusiu o autách,… Cestou, míňajúc Liptovskú Osadu, sa začal otec
Martin zamýšľať či bol dnešok najvhodnejší na prvú skúsenosť zo skialpom nakoľko hlásili silný vietor
(60-70 km/h). To bol i dôvod výberu miesta. Na Skalnej Alpe hlásili o čosi menej. Mala však i jednu
nevýhodu. Nebolo isté či sa na ňu dostaneme a hlavne či z nej potom zídeme. Keďže bol nablízku Malý
Zvolen tak tento bol zvolený ako alternatíva ak by sa nám nepodarilo dostať k Smrekovici. Mal však
jedno mínus. Už vôbec nebol vhodný na prvý skialp nie to ešte prvé lyžovanie. Pali však povedal, že to
pokojne skúsi i tam. K Smrekovici sme však vyšli relatívne bez problémov i keď na zľadovatenej ceste sa
Jeep otca Martina občas šmýkal napokon to zvládol i bez reťazí.
Pri odchode z Banskej Bystrice bolo tak teplo, že som nemal ani bundu ani sveter. Po vystúpení z auta
som si ich však rýchlo obliekol. Hore bolo počasie o poznanie mrazivejšie a občas začalo byť cítiť i
predpovedaný vietor. V dobrej nálade sme sa však začali pripravovať na prvú skúsenosť so skialpovými
lyžami. Otec Martin nám vysvetlil akým spôsobom si pripraviť lyžiarky na chôdzu a ako na zjazd. Ako
pripnúť tulenie pásy. Akým spôsobom sa nastavuje viazanie a ako sa následne lyžiarky upínajú do lyží.
Tiež akým spôsobom sa na nich pohybovať. Ten sa našťastie nelíši od bežiek. A tak sme vyrazili smerom
hore k Smrekovici. Na počudovanie Pali sa na lyžiach pohyboval úplne bez problémov a prvý úsek sme
stihli veľmi rýchlo. Na pláni pod Skalnou Alpou nás čakalo slniečko a len jemný vietor. Otec Martin nás
naučil akým spôsobom sa otáčať pri výstupe v kopci pričom pri ukážke vystúpal až na strechu jednej
z tamojších chatiek 😀 Trochu nad ňou sme už videli prvé výhľady na hrebene Západných Tatier. Odfotili
sme sa, zakývali do tamojšej live kamery a začali stúpať smerom k Skalnej Alpe. Sneh bol dobrý a tulenie
pásy spoľahlivo držali.
Vystúpiac na vrchol Skalnej Alpy sa nám ukázali ďalšie krásne výhľady na vrcholky Nízkych Tatier a Malej
Fatry. Ale tiež i na odtrhnutú lavínu v priepasti pod nami. Pri tomto pohľade všetci určite ocenili, že
máme so sebou skúseného vodcu v podobe otca Martina, ktorý nám urobil vrcholovú fotografiu a začal
vysvetľovať ďalšie základné fakty o skialpovaní. To sa už naplnila predpoveď a vietor dul tak silno, že sme
sa ledva počuli a stojac na lyžiach nás občas až posunul o niekoľko centimetrov vpred alebo vzad. Boli
sme poučený, že by nebolo dobré ak by nám zložené tulenie pásy vychladli, preto sa neodkladajú do
batoha ale zastrčia sa pod bundu, aby boli v teple. Pali ešte dostal základný teoretický kurz lyžovania
a skúsili sme prvý krátky traverz, čo sa všetkým vrátane Paliho úspešne podarilo. Nasledoval prvý oblúk
a prvý pád na ľadovej škrupine. Najprv Pali, potom ja. Pre mňa našťastie i posledný. I keď lyžovanie
mimo upravenej zjazdovky je iné ako na nej v tento deň bol našťastie relatívne podobný sneh ako na
zjazdovke. A tak som začal s prvými oblúkmi smerom dole vyhýbajúc sa stromom. Ja, otec Martin a Bajka
sme si to prvýkrát zlyžovali dolu a bolo to skvelé. Pred nami tam od posledného sneženia nikto nebol
a tak sme do snehu zapísali každý svoju vlnovku. Nasadili pásy, prepli viazanie, uvoľnili lyžiarky, zaistili
poistku a dali sa stúpať smerom hore k vrcholu, kde Pali zatiaľ ďalej skúšal ako sa lyžuje s čím mu
pomáhala Anička. Po príchode sme sa vymenili a novou Paliho inštruktorkou sa stala Bajka a ja s o.
Martinom a Aničkou sme si to zase zlyžovali až dole. Ďalšie šliapanie na vrchol ukázalo, že musím trochu
popracovať i na kondičke 🙂
Následne sme sa traverzom dostali k sedlu pod Skalnou Alpu kde dostal Pali už v poradí tretieho
inštuktora lyžovania v podobe otca Martina. Ukázalo, že pády a vynaložené úsilie začínajú prinášať
ovocie a Pali spravil svoje prvé oblúky a napokon síce s občasným okúsením snehu ale spoločne s nami
zlyžoval Skalnú Alpu. A tak sa z nás nestali len skialpinisti ale i skalný alpinisti, čo si už nemôže povedať
len tak hocikto. A už asi vôbec nikto si nemôže povedať, že sa učil lyžovať tak, že sa zo Skalnej Alpy
spustil dolu a dúfal, že to prežije 😀
Na záver sme si vyšliapali a spustili sa ešte z jedného kopca, naložili výbavu do áut a nasadili autám
reťaze. Na počudovanie. To ešte nebol koniec dobrodružstva. Cesta dolu bola totiž poriadne zmrznutá
a na niektorých úsekoch sa autá dostali i do šmyku. Na rečnícku otázku otca Martina prečo sa na nás
Bajka tak tlačí Pali len lakonicky skonštatoval, že nemá kontrolu nad autom a voľne sa šmýka. S Božou
pomocou sme však úspešne zišli dole a v tom sme si uvedomili, že naši reprezentanti práve hrajú na
Olympijských hrách súboj o bronzové medaily proti Švédom. Potešilo nás zistenie, že vyhrávame už 2:0
a prvý gól strelil náš najlepší strelec, mladík Slafkovský. Od polovice zápasu po koniec druhej tretiny sme
tak už poctivo pozerali na mobile. Po jej skončení sme sa ocitli pred reštauráciou, kde sme si dopriali
chutný obed a popritom odsledovali tretiu tretinu. Tešiac sa z úspechov našich reprezentantov
a i z našich vlastných skialpinistických sme v družnej debate a plný zážitkov dorazili do UPC.
