Jastrabia veža
Horolezci na Jastrabej veži 2137 m (18.8.2013)
Na strmom končiari nedobytnej Jastrabej veže sa podľa povesti ligotal drahocenný kameň (karbunkul). Túžili po ňom mnohí, avšak nikto nedokázal zdolať strmé skalné steny tatranského končiara. Raz sa to konečne podarilo jednému mládencovi, ktorý sľúbil kameň svojej milej. Ako sa prstami dotkol drahokamu, strážca tatranských pokladov zatriasol skalnou stenou a nešťastný mladý muž sa zrútil do plesa. Voda ho pohltila aj so zeleným kameňom, ktorý zvieral v prstoch. Voda dodnes zelenkavo svetielkuje, vďaka čomu pleso dostalo prívlastok „zelené“.
Prístup k Chate pri Zelenom plese mal vzhľadom na zloženie výstupového tímu rôzne trvanie. Od chaty sme začali stúpať spoločne po žltej značke vedúcej na Jahňací štít. Minuli sme Červené pleso (1811 m), nad ktorým ste opustili chodník a zabočili doľava k „ufu“ (meteorologické zariadenie). Tu sme nechali oddychovať Greena a my sme pokračovali po chodníku, ktorý vedie do Jastrabieho sedla. Miestami sa nám stratil, no opätovne sme naň narazili po prvej serpentíne. V sedle sme sa krátko pokochali výhľadmi na Karbunkulový hrebeň (Jastrabia veža je jeho zakončením), Pyšné štíty … , obzreli sme turistov vystupujúcich na Predný Kopiniak, nasadili si prilby a sedáky. Vrátili sme sa k rímse vedúcej na vrchol Jastrabej veže. Otec Martin, ako správny horský vodca, si ma pre istotu pripol na lano. Využili sme v stene upevnené borháky a postupne sa dostali na fajný chodník. Vrcholové fotečky, obkukli sme Greena a posadili sa na trávičku tesne pod vrcholom. Zjedli sme proviant a zároveň sledovali tú nádheru. Dalo by sa tu sedieť do nekonečna 🙂 (samozrejme za dobrého počasia). Vzduch bol nasiaknutý pokojom, ticho občasne narúšal poletujúci hmyz, slniečko. Jednoducho ťažká pohoda. Cestou späť sme vyzdvihli Greena (ktorý vysedával v sedle a debatil s turistami). Na spiatočnej ceste na nás dohliadali i nebojácne kamzíky.
A prečo takýto nadpis? Do sedla za nami vystupoval jeden turista. Zastal obďaleč nás. Keď sme si obliekali sedáky, začal zostupovať. Za krátko sme počuli, ako kričí na zvyšok jeho oddychujúceho tímu: „Sem ani nechoďte, zle som odbočil, toto tu sú horolezci!“ 🙂
Ďakujem za legendu v článku, konečne viem, prečo Karbunkulový hrebeň a odkiaľ je pôvod zafarbenia Zeleného plesa (možno aj to Štrbské skrýva dajaký drahokam…).
Škoda toho Greena (tiež bol zelený a iný…), ale pekný výstup 🙂
To vlastne treba povedaď tým ochranárom, že na príčine zmeny farby Štrbského plesa nebudú riasy, ale nejaký nový drahokam v ňom 🙂 A ja ďakujem za výstup 🙂