Folgefonna
Ráno sme sa prebudil v posteli (fajne to bolo) v ubytovacom zariadení Folgefonn Gjestetun v dedinke Jondal, kde sme stretli mnoho blízkych známych. Dôvodom, prečo je v pomerne malej zapadlej dedinke pomerne veľký penzión, je blízkosť najjužnejšieho nórskeho ľadovca Folgefonna, kde (okrem iného) možno zažiť letnú lyžovačku.
Predpoveď počasia nevyzerala veľmi vábne, ale vonku to nevyzeralo tak zle, takže sme si povedali, skúsme. Úzkou cestou sme prišli až k parkovisku Folgefonna sommerskisenter. Väčšinu cesty sme išli v hmle, až tesne pod ľadovcom sa začali oblaky rozchádzať a my sme vyhupli do slnčného dňa. Pripli sme si lyže a pravým okrajom zjazdovky vyšli nad vleky. Nad vlekmi je už ľadovec takmer plochý, stúpanie sme dokázali identifikovať iba tak, že nám pribúdali metre na hodinkách. Tyčové značenie vedie až na hranu ľadovca, kde sa otvorí výhľad na opačnú stranu. Je to skôr bežkársky terén, no myslím si, že my sme si zostup užili viac.
Pred večerou nám ostalo ešte trochu času, tak sme využili zaujímavú kombináciu, ktorú núka Jondal – doobedu na lyžiach, večer v mori. Navliekli sme sa do plaviek a vydali sa okúpať do fjordu. Teplá voda nebola, no po nejakom čase v Nórsku sa na to človek už inak pozerá. Po fajnovej večeri sme nabalili Chrústa (VW T5). Čakala nás opäť nádhrná cesta – z Jondalu tunelom popod ľadovec do Oddy (tento je platený). Ďalej krásnou prírodou v okolí Haukeli a Hovdenu, potom cez Rysstad do Kristiansand. Tam sme z lode Colorline zamávali nórskemu pobrežiu. Ak Pán Boh dá, zase niekedy…
Haukelivegen – na ceste do Kristiansand
