Malá Bašta
Za pondelkový cieľ si na otcov podnet vyberáme Malú Baštu a Patriu, na ktoré sa pokúsime vystúpiť z Mlynickej doliny. Relatívne skoro vyrážame zo Štrbského plesa sledujúc žltú značku až k vodopádu Skok (1730 m). Prvý raz sa zastavujeme, aby chlapi obhliadli trasu a vybrali správnu variantu prístupu do Sedla nad Širokým žľabom (2199 m). Pokračujeme ďalej po značke ku Plesu nad Skokom (1801 m), kde odbočujeme z chodníka. Nasadzujeme si prilby a mierime do žľabu. Otče starostlivo vyberá cestu, snažíme sa vyhnúť vysokým a mokrým trávam a ak je to možné i kamenej suti. Držíme sa vpravo od žľabu, obzeráme nádheru vytvorenú skalami (galériu, bašty i rôzne vežičky). Vystupujeme na hrebeň nad sedlom. Tu nastáva opätovné premeriavanie si trasy podporené informáciami z iPhonu. Vieme, že nemáme pokračovať po hrebeni, ale po sutinovo-trávnatom svahu zo strany Mlynickej doliny a v hornej tretine cesty je potrebné prekročiť hrebeň na stranu Mengusovskej doliny. Napriek skvelej otčeho horskej intuícii nesprávne odhadujeme hornú tretinu a na vrchol Malej Bašty prichádzame zo strany Mlynickej doliny. Počasie je super, otvárajú sa nám krásne výhľady, mračná ustupujú. Vrcholová radosť, foto, a Green túži aj po vrcholových rezníkoch. Čo otče vehementne zamieta, povolenie dostáva až na vrchole Patrie. K nej vedie krásny, pohodový chodníček. Zakrátko dosahujeme jej vrchol, samospúšť na fotku (keďže nikde nikoho :)) a jeme vytúžené rezníky :). Na zostup si vyberáme trasu cez Trigan. Kým je to možné, držíme sa skalných mužíkov, ktorí však záhadne miznú a občas sa objavujú. Držíme sa bližšie k Ostrve, kľučkujeme a hľadáme najschodnejšiu cestičku. Spočiatku je prechod cez kosodrevinu celkom príjemný, postupne sa zhoršuje. Ešteže máme prilby a keď sa dá, toto kosodrevinové trápenie si spríjemňujem vyjedaním čučoriedok 🙂 Ihličie máme všade. Konečne vstupujeme do vytúženého lesa, kde pokračuje náročnosť orientácie a hľadáme nenápadný chodníček. V jeho závere sa pripájame na červenú trasu Tatranskej Magistrály spájajúcu Štrbské a Popradské pleso. Čerešničkou na torte tohto prekrásneho dňa je vynikajúci obed pripravený našou Annou.
Ešte niekoľko dotazov
Prilby boli naozaj super (aj kvôli kameňom, ktoré občas nebolo vidieť :), aj do kosodreviny).
Hodia sa aj rukavičky (občas som si priala mať na rukách tie otčeho :)).
Po prvýkrát boli pre mňa fotky po prezretí sklamaním :). Tentokrát ani zďaleka nevystihujú tú krásu, ktorú sme videli. Takže je to všetko uložené v srdci, len to sa nedá ukázať 🙂
