Turistický klub UPC Banská Bystrica

Kežmarský štít

Greenovci mali prísť až večer, plánovali sme spolu nejaký výstup na pondelok. Keďže sa ukazoval krásny deň, tak som si vybral výstup na Kežmarský štít. Kdesi som čítal, že istá partia robila hrebeňový okruh zo Skalnatého plesa cez Sedlo pod Svišťovkou, Malý Kežmarský štít na Kežmarský štít, a potom cez Huncovský štít zostúpili späť ku Skalnatému plesu. Trvalo im to asi osem hodín. Povedal som si, že stojí za to, to skúsiť. Problémovým sa podľa informácii zdal iba jeden úsek, naklonená puknutá platňa, kúsok za Nižnou Kežmarskou štrbinou. Nevedel som si však predstaviť, čo sa presne pod týmto úsekom myslí. Pozriem si to, uvažoval som, a ak to nepôjde vrátim sa s Greenom, aby sme sa mohli istiť.

Skoro ráno som vykročil svižným krokom z Tatranskej Lesnej (915 m) cez Zámkovského chatu (1475 m) na Skalnaté pleso (1751 m), a potom do Sedla pod Svišťovkou (2023 m), kam som dorazil asi za dva a pól hodiny. Chvíľu som fixoval trasu do pamäti a vykročil som cez Svišťový hrb ku Kežmarskej kope (2233 m) a z nej som kúsok zostúpil do Nižnej Kežmarskej štrbiny. Opustiac roj turistov sa zrazu všetko zdalo pokojnejšie a majestátnejšie. O chvíľu som bol pri naklonenej puknutej platni. Poobzeral som sa, kadiaľ asi hore. Ja som to skúsil následne. Vyliezol som na prvý balvan, prešiel som približne meter v žliabku nahor, zvrtol som sa asi o stoosemdesiat stupňov. Tu sa dalo chytiť pukliny v šikmej skale a vyliezol som do nej. Potom som pokračoval rozširujúcou sa puklinou hore. Sklon sa postupne zmierňoval. Nebolo to také hrozné, ako som o tom čítal. Chyty sú celkom dobré, ibaže je všetko celkom otvorené. No myslím, že za mokra môže tento úsek byť dosť nebezpečný. Od tohto úseku som kráčajúc postupoval na Malý Kežmarský štít (2514 m). Pokochal som sa, urobil pár fotiek a pokračoval som ďalej cez Vyšnú Kežmarskú štrbinu chodníkom zo strany Huncovskej kotliny až na Kežmarský štít (2556 m). Zo Sedla pod Svišťovkou mi to trvalo asi hodinu a pól. Na vrchole som stretol partiu z Kysúc, aspoň ma mohli odfotiť :). Poobdivoval som Lomničák, urobil krátky zápis do vrcholovej knihy, poďakoval Stvoriteľovi za ochranu a za krásu stvorenstva a vybral som sa cez Kežmarskú priehybu a Huncovské sedlo (2307 m) na Huncovský štít (2352 m). Trasa bola pohodová a nenáročná. Zostup k Skalnatému plesu už bol trochu nepríjemný, ako vždy, keď musíte kráčať haldou kameňov, z ktorých viaceré priam čakajú na to, aby ste si s nimi zatancovali, keď na ne stúpite. Na Sklanatom plese som sa pridal k davu ostatných a pri flaštičke Cappy som konzumoval svoj proviant. Pozeral som na Kežmarský a Huncovský štít, na ktorých som asi pred hodinou a pól stál a uvažoval som, že to musím ešte niekedy prejsť ;-).

Ešte informácie pre štatistov:
Prevýšenie z Tatranskej Lesnej na Kežmarský štít je 1641 m.