Malá Studená dolina
Na prelome mesiacov som si vychutnával niekoľko dní oddychu v Starom Smokovci. V pondelok 1. apríla som zamieril do Malej Studenej doliny. Na Hrebienok s lyžami na batohu. Ďalej som podľa informácii od Aničky a Dášenky očakával sneh. Čo aj bolo. Avšak od potoka po Zamkovského chatu iba poriedko a stúpajúc okrajom chodníka som sa zamýšľal, či to nadol bude možné zlyžovať. Nad Zamkou bolo snehu citeľne viac, no terén som pre hustú hmlu posúdiť nemohol. Orientácia v hmle bola takmer nemožná. Postupoval som po starých stopách popri potoku a keď sa v mojej blízkosti vynoril kôl zimného značenia, usúdil som, že postupujem správne. Nad Veľkým Hangom už bola hmla redšia a pri Téryčke sa mi dokonca na chvíľu ukázali aj Baranie rohy so sedlom. Chatu som si vychutnával sám s domorodcami, ako som predpokladal. Veď v podstate som cestou nikoho nestretol, ale v tej hmle človek nikdy nevie. Po pauze sa viditeľnosť nijak nezlepšila a usúdil som, že bude lepšie ísť nadol, kým je sneh akotak spevnený. Veď na druhý deň malo byť krajšie a Tatry nikde nezmiznú. Už na vrchu Hangu si prvý apríl zo mňa utiahol. Oblačnosť prešla a pred očami som mal pod modrou oblohou Malú Studenú dolinu v plnej svojej kráse. Vychutnával som si zjazd, prírodu a v hlave sa mi vynárali plány na ďalší deň. Od Zámky som to nakoniec s pár vypnutiami dal, opatrne prívratom na lyžiach, až k potoku. Ale ak by na chodníku bolo nejak husto, tak by to asi nešlo.
