Na Svišťovom štíte
Otčeho som dlhodobejšie otravovala s nejakou destináciou vo Vysokých Tatrách. Keďže konečne prišla príležitosť, neváhala som, urobila som mu tebazápor a pripojila sa k nemu. Ráno sme pripli lyže na batohy a vyrazili peši zo Smokovca na Hrebienok. Tam sme obuli lyže a vydali sa ďalej. Mala som si vybrať, či ideme na Svišťový štít alebo do Filmárskeho žľabu. Hodnotiac všetky okolnosti/boľavosti a nálady som vybrala štít.
Počasie krásne. Spočiatku terén zamrznutý až ľadový. Idúc Veľkou Studenou dolinou ma otec zvozil pod samú čiernu zem nachádzajúcu sa pod tým bielym snehom, keďže blondína nevedela, na aké kopce sa pozerá. Joj, hanbila som sa. Postupne sa mi otec strácal z obzoru (stále som sa hanbila). Síl nejako ubúdalo. Chcela som mu oznámiť, že ostávam na chate, no signál bol biedny, otec nečakal. Tak som sa šuchtala do Divokej dolinky. Tam som si povedala, že to už musím nejako dať. Na štít sme vystupovali viac pravou stranou. To som už viac stála ako išla. Žalúdok protestoval. Nejako som sa hore vytrepala, zanechala biologické stopy, odfotili sme sa a išli dolu. Veľa si toho nepamätám 🙂 Vrch bol parádny, nižšie už bol sneh omäknutý. Žalúdok sa trošku umúdril. Najmä keď mu bolo sľúbené pivo 😉
Z doliny sme prešli ponad chatu do Generálu. Ten bol miestami fajný, miestami riadne rozlyžovaný. Spodná časť doliny bola stále ľadová. I keď to bol pre mňa zrovna nie najkrajší výstup, i tak ďakujem! Nakoniec super. Nuž, niekto chodí na kávu na Chopok a niekto zas grcnúť si na Svišťový štíť 🙂
Štatistika:
Dĺžka – približne 22km
Stúpanie/Klesanie – cca 1400m
Čas – pribilžne 7h
