Sobotné ráno ako má byť : slnko, málo oblakov, teplota bližšie k nule a rýchly štart na Chopok. Sú ale dni keď nechceme, aby predpovede počasia vyšli (okolo obeda oblačnosť a na hrebeňoch víchrica). A čuduj sa svete predpoveď vyšla (boli sme s Barborkou bez oM).
Parkujeme na obľúbenej zákrute priamo pri nástupe do Demänovského sedla. Tradičným štrikovaním popri potoku cez les postupujeme smerom do sedla. Sneh je patrične tvrdý a zľadovatený takže k slovu prišli aj haršajzne. V zdraví prekonáme úvodné nástrahy terénu a stúpame nahor.
To už ale prichádza oblačnosť, akoby nevedela, že mala byť až na obed, a popoludňajší vietor (na hrebeni víchrica) “tiš“ prišiel skôr ako mal.
Takže v sedle zhodíme pásy, nahodíme bundy a pred postupujúcou oblačnosťou prášime okolo Kosodreviny až do Krúpovej.
Namotávam Barborku na výstupovú trasu po modrej zjazdovke (vraj vedie po zvážnici), ktorá sa po pár metroch mení na únik do lesa pred množstvom lyžiarov.
Leitnerovým cik – cakom cez polámaný les, okolo utajenej chaty sme vystúpali na traverz Kosodrevina – Predné Dereše v mieste odbočky na Chopok.
To už ale zosilnel aj vietor, ku ktorému sa pridal sneh a slabšia viditeľnosť. Na návrat k motoru volíme zjazdovku Kosodrevina – Srdiečko.
Trip končíme v Milkinej spoločnosti v BB.
Barborke patrí vďaka za spoločnosť a dopravné zabezpečenie výletu.
Celé nám to trvalo : 3:15“22
vzdialenosť : 10,78km
max. v.n.m. : 1756m
min. v.n.m. : 1115m
nastúpaných : 1030m
Horám zdar Ivan
Stúpajúc úplne nečakane druhýkrát lesom som si celý čas spievala kúsok z piesne „Dobrý večer priatelia“… lesné víly tancujú a okrem toho som ďakovala Bohu za mačky na lyže 😉
Ičo postupne dvíhal náročnosť cik-cak otočiek: pod stromom, na padnutom strome, na ľade, v kriakoch. Ale paráda.