Kotliská
„Nízkymi Tatrami – až na Donovaly,
sme sa vybrali – a neľutovali.“ 😉
V sobotu sa nám podarilo prejsť hrebeňom na lyžiach zo Srdiečka na Donovaly a plný dojmov som si pospevoval tento text s melódiou refrénu piesne skupiny Elán „Od Tatier k Dunaju“.
Zo Srdiečka sme vyrážali ráno 6,30 s odhodlaním, no aj s nevyriešenými otázkami typu: Aký bude terén? Aké bude v skutočnosti počasie? Ako dlho pôjdeme? A čo kondička…? Keď sa už v prvom stúpaní, ešte na zjazdovke kúsok od Srdiečka Barborka pošmykla a do uzla zapletenými lyžami skĺzla o meter nižšie, napadlo mi, či nemáme radšej skúsiť niečo iné. Väčšia časť hrebeňa bola skutočne plná ľadu sem-tam prikrytá perinou naviateho snehu, ktorá sa pri väčších sklonoch zosypávala do dolín.
V pokoji ešte viac-menej mlčiaceho lyžiarskeho strediska sme po cikcakovitej zjazdovke stúpali na Dereše (2004m) a ranným slnkom osvietená panoráma Ďumbiera nám dodávala chuť a posilňovala úmysel užívať si a popasovať sa so zimnou prírodou nízkotatranského hrebeňa. Na východnej strane Derešov sme sa počkali, poobzerali ostro vykreslený hrebeň Západných a Vysokých Tatier a v tuhom mraze, ktorý sa dral až pod kožu sme pokračovali na Poľanu (1890m), potom zjazdom do Krížskeho sedla (1780m). Hoci nás čakalo stúpanie na Kotliská (1937m) a Chabenec (1955m), posilnili sme vrstvy oblečenia. Ranný chlad neliezol iba pod kožu, ale aj pod termoobaly hadičiek našich camelbakov a obidve nám zamrzli. A tak hoci bez doplnenia tekutín, zato vzhľadom na ľadový terén s mačkami na lyžiach, sme stúpali na Kotliská (1937m) a po krátkom zjazde na Chabenec (1955m). Tam sme sa vetrom ošľahaní napili priamo z vodných vakov, posilnili trochou energetickej stravy a zľadovateným terénom, podobným nahusto výtlkmi rozbitej vozovke, spustili do Sedla Ďurkovej (1705m).
Vytiahol som z pod bundy pásy a miesto nich tam vložil hadičku camelbaku, aby sa rozmrazila. Po nahodení pásov sme pokračovali už miernejším terénom cez Ďurkovú (1750m), Zámostskú hoľu (1625m) a Latiborskú hoľu (1643m), potom bokom Veľkej hole (1640m) až do sedla pod Skalkou (1476m). Počasie sa upokojilo, slniečko svojimi lúčmi prechádzalo cez oblaky a nádherne osvecovalo zasnežené pláne. My sme sa kochali, šľapali, niekde lyžovali… Terén na lyžovanie už bol príjemnejší, stačilo ísť trochu bokom od hrebeňa.
Rozmrazovanie hadičky bolo úspešné, prísun tekutín fungoval. V sedle pod Skalkou sme dali krátku pauzu pred ďalším stúpaním na Košarisko (1695m) a Veľkú Chochuľu (1753m). Tá nás privítala v oblakoch. Našťastie išlo iba o kúsok, pretože počas zjazdu, už približne 100m od vrchola Veľkej Chochule, bola viditeľnosť dobrá. Mohli sme opustiť tyčové značenie a bokom svahu zlyžovať až do sedla pod Prašivou. Potom krátkym výšvihom na vrchol Prašivej (1652m) a ďalší, tentokrát parádny, zjazd v blízkosti tyčového značenia až po úroveň lesa. Chodník do Hiadeľského sedla (1102m) bol rozbitý, preto viac-menej s lyžami v rukách sme postupovali až do sedla.
Oddychujúc nasledovala vážna chvíľka uvažovania. Do zotmenia ostávala asi hodina. Ísť cez Kozí chrbát (1330m) alebo jeho traverzom? Rozhodli sme sa pokračovať vrcholom, veď takých „briežkov“ sme už dnes vystúpali niekoľko a na druhú stranu do sedla Hadlanka (1140m) sa môžeme spustiť. Samozrejme únava a strmosť svahu nás dostatočne vytrápili, a keď sme unavení zistili, že do sedla Hadlanka nie je absolútne žiaden sneh, ukázalo sa, že vážne chvíľky uvažovania, musíme ešte zdokonaliť. S lyžami v rukách sme zišli dole a večerným šerom pokračovali úbočím Hadliarky (1211m) na Kečku (1225m). Potom už iba zotrvačnosťou cez Štrosy, s pásami ako nahor, tak aj nadol, podľa toho ako sa chodník tiahol, až na Vrchlúku pri Polianke (1035m). Nasledovala pohodička osvietenou zjazdovkou a krížom k Penziónu Zornička.
Dostatočne unavení, plní dojmov a zážitkov z dotyku nádhernej zimnej Božej prírody, ale aj z radosti že sme to zvládli a z akceptovania vlastných limitov, vôbec nemusíme ľutovať, že sme sa Nízkymi Tatrami až na Donovaly vybrali 😀 .
Štatistika:
Dĺžka – približne 42km
Stúpanie – cca 2390m
Klesanie – cca 2620m
Čas – pribilžne 13h
Krásne 🙂 veľký obdiv.