Sedlo pod Novou hoľou
Počasie pochmúrne, mrholenie. I napriek tomu sme sa zmobilizovali a vybrali sa z BB v počte 3 (Ičo, Anna a ja) na výletík. Za cieľ sme vybrali Donovaly. Zaparkovali sme v centre na parkovisku, hodnú chvíľu sme váhali. V aute sme sa rozprávali hádam aj 15 min. No Ičo potom zavelil a išli sme. Poza obecný úrad do lesa na Vŕšku, kde bol sneh skôr hnedý ako biely (z množstva popadané ihličia, konárikov a pod.) Na rozdvojke trasy A a B sa Ičo opýtal:“Kadiaľ ideme?“ Anna:“Poďme B, tadiaľ som ešte neišla.“ Idúc cez les sme obdivovali výtvory prírody, snehové čiapočky. Rovinatý terén, otec by povedal, že bežkárska trasa. No stopa bola poriadne zamrznutá. Začali sme využívať rôzne metódy stúpania: 1. Je to tu také krásne, že padnem z toho na riť. 2. Treba sa nám aj pomodliť (postup na kolenách). 3.Najmenej fyzicky náročná – zapojím aj rozum (a vyhnem sa neschodným terénom). Ičo vyhlásil, že toto bude trasa B ako Annina pomsta 🙂
Annina pomsta mierne stúpajúc zachádza do sedla (mali sme pocit, že sme už hádam aj v BB :-), ciki caki na kopec. Z hmly sa stalo mlieko, začalo poriadne fučať. Po tyčovom značení sme prešli na Zvolen (1402m) – tento úsek sa nám naopak zdal krátky 🙂 Na Zvolene sme sa ani nezastavovali a pokračovali sme na Novú hoľu. Zjazd smerom na Patočiny až nadol bol síce zahalený hmlou, no podmienky boli úplne parádne. Málo ľudí, sneh výborný.
Lyže sme vypli a nacvičili sme ich pripínanie na batoh. Nuž, za 8s sme to ešte nedali. No medzičas oproti pripínaniu v Revúcach sa isto vylepšil. Fajnotka.
